Viditeľný svet

„Zaujíma ma, akú hranicu je človek schopný prekročiť pri ceste za svojím cieľom. A ak tým cieľom je napríklad privlastnenie si šťastia iných ľudí. Vidím ich skreslene? Dosadzujem si do ich životov svoj vlastný príbeh? Film Viditeľný svet je demonštráciou toho, že brutálne a násilné veci robia často ľudia, ktorí sú v podstate obyčajní. Nie sú démonickí, ale väčšinou nešťastní, smutní a frustrovaní. Zlo vyzerá veľmi banálne. Násilia sme schopní všetci. Zaujíma ma téma zásahu do súkromia, aké sú hranice súkromia, a aj to, čo robíme, keď nás nikto nepozoruje.“

Peter Krištúfek

Na MFF Karlove Vary sa Peter Krištúfek po prvýkrát predstavil v roku 2009, a to pri príležitosti svetovej premiéry dokumentu Momentky. Portrét hudobnej legendy Deža Ursinyho bol premietaný v rámci sekcie 2009: Hudobná odysea. Len o dva roky neskôr sa Krištúfek na karlovarský festival vrátil, tentoraz s celovečerným hraným debutom Viditeľný svet, ktorý bol uvedený v Súťaži Na východ od Západu.

Psychologická dráma rozpráva príbeh Olivera, osamelého štyridsiatnika, ktorý začne obsedantne pozorovať rodinu z protiľahlého vežiaku. „Mal som priateľku, ktorá bývala na Dlhých dieloch. Dosť času som trávil u nej na balkóne a pozoroval som okolité domy. Človek si rád potom domýšľa príbehy iných ľudí. Často sme jedávali na balkóne a vždy som premýšľal, kto sa na nás pozerá. Večera na balkóne vyzerá ako stelesnenie šťastia – všetko je v poriadku, svet je krásny a bezpečný. A to je začiatok príbehu filmu. Predobraz Olivera – čiže toho, kto sa na to všetko pozerá – nebol úplne konkrétny, ale je poskladaný z rôznych ľudí, ktorých som stretol a pozoroval.“ vysvetľuje Krištúfek v rozhovore pre mesačník Film.sk.

Hoci je Oliver neustále v centre pozornosti filmu, voči svojmu okoliu ako aj divákom zostáva diskrétny. Snímka odhaľuje psychológiu postavy len zriedkakedy, režisér dbá na autenticitu a motivácie konania postavy neodkrýva účelovo. „Chcel som nakrútiť film, ktorý je vo výraze aj v spôsobe rozprávania minimalistický. To sa týkalo aj herectva. Hercov som s tým neskutočne mučil, hoci Ivana Trojana nebolo až tak treba. Nechcel som tam žiadne poetické zábery a bol som zvedavý, ako sa s tým Martin (Štrba – pozn. red.) vyrovná. A on tú prirodzenosť ešte viac podporil. Vizuálna stránka filmu je veľmi silná. V zásade sme k tomu dospeli vzájomnou interakciou. Martin vie presne vystihnúť, čo režisér chce. Preto sú jeho filmy také rozdielne.“

Tému samoty, ochladnutých vzťahov, zúfalého hľadania šťastia a narúšania súkromia prízvukuje okrem vizuálnej aj zvuková stránka filmu. O dôsledné hudobné vykreslenie potlačovaných emócií sa zaslúžil režisér Peter Krištúfek. „Chcel som, aby hudba v tomto filme tiež bola minimalistická. Urobil som ju len s niekoľkými nástrojmi, je veľmi čistá. Aby to bolo zvukovo v poriadku, potreboval som silného partnera. Dlhé roky sa kamarátim s Oskarom Rózsom, tak som ho oslovil, aby mi robil hudobného supervízora – veľmi tomu pomohol a bolo zaujímavé sa s ním stretnúť aj inak, ako pri dobrom víne alebo jedle. Ja sa bránim nadužívaniu hudby a najemotívnejšia hudba znie asi pod záverečnými titulkami. Keď sme pri tom – sídlisko sa mi mimoriadne páči aj po zvukovej stránke.“

Napriek tomu, že si Viditeľný svet zo 46. ročníka MFF Karlove Vary napokon cenu neodniesol, otvoril podnetné a dodnes aktuálne témy. Jeho antiromantický prístup a poetika chladného mestského prostredia obohatili mozaiku novej slovenskej kinematografie.

Zdroj: JAREMKOVÁ, M. 2011. Scenár je neexistujúca vec. In Film.sk. č. 07/08, s. 24-27.

Súvisiace AIC články:
Viditeľný svet sa vrátil na plátna MFF Karlove Vary.

publikované:
aktualizované: 21.06.2018