English                                                        Nedeľa 05.05.2024, 02:22

Granty

Strana: [1]  [2]  [3]  [4]  [5]  [6] 

Rozpor doby a viery

Po druhej svetovej vojne došlo k systematickému znižovaniu moci cirkvi, ktoré vyvrcholilo v roku 1950 likvidačnými akciami „K“ (Kláštory) a „R“ (Rehoľníčky). Pozrime sa ako sa menil prístup k náboženstvu od začiatku šesťdesiatych do polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Výber pripravila filmová historička Eva Filová. Uvedené budú filmy: Deň sv. Ladislava, Dáma v čiernom, Omša, Intolerancia, Moja teta Vincencia, Kto vymyslel koniec sveta?

Sladké starosti

Situačná komédia o Šimonovi, ktorý je síce uznávaným cukrárskym majstrom, no zároveň aj veľkým smoliarom v láske. Z pokojného staromládeneckého života ho vyrušia nástrahy vydajachtivých žien a snaha matky oženiť ho za každú cenu. Film uvádzame pri príležitosti 65. narodenín herca Andreja Hryca (*30. november 1949).

Smrť Mária Ricciho

Televízny reportér Bernard Fontana prichádza do švajčiarskej dedinky aby urobil rozhovor s Henrim Kremerom, odborníkom na problematiku hladu vo svete, ktorý sa utápa v depresiách z bezmocnosti svetu pomôcť. Oproti pôvodnému plánu sa však Fontana čoskoro začne viac zaujímať o smrť talianského robotníka Mária Ricchiho a zamotávať sa tak do siete miestnych intríg. Film uvádzame pri príležitosti 20. výročia úmrtia herca Gian Mariu Volonté († 6. december 1994).

Svedectvo obce Marusia

Obdobie od roku 1880 až 1929 sa do čílskych dejín zapísalo krvavým písmom. Akékoľvek snahy o zlepšenie pracovných podmienok robotníkov boli nekompromisne násilím potlačované. Film zachytáva skutočnú udalosť z roku 1907, keď sa štrajk zúbožených baníkov proti vykorisťovateľom skončil masakrom. Vláda sa vtedy rozhodla radšej zrovnať obec Marusia so zemou, než nechať po celej krajine voľne šíriť ducha revolty. Výnimočný film legendárneho čílskeho režiséra Miguela Littina uvádzame pri príležitosti 20. výročia úmrtia herca Gian Mariu Volonté († 6. december 1994)

Opri rebrík o nebo

Katolícky kňaz Marián Kuffa žije v malej dedinke pod Tatrami. Za posledných dvadsať rokov vytvoril z miestnej fary bezpečný prístav pre vyše dvesto ľudí v núdzi. Bezdomovci, alkoholici, narkomani, deti z detských domovov, telesne postihnutí, či týraní. „Pripadám si ako potápajúca sa loď. Vytiahnem jedného a druhý sa topí. Ale kde je záchranná vesta? Toho nechám držať sa za dosku, tomu vykĺbim ruku, toho zdrapnem za vlasy, ďalšieho za nohu, druhého za ruku, ťahám za lakeť, bolí to, žiaden bontón, jednoducho chytám ich, aby žili," hovorí Kuffa, ktorý sa po rannej omši prezlečie do montérok, aby celý deň so svojimi chránencami pracoval.

|..Viac

Strana: [1]  [2]  [3]  [4]  [5]  [6] 

 


aktualizované: 07.05.2008