|
Navigácia: Rýchle menu > Správy
Granty
|
Gloria Swanson ako Norma Desmond, stárnuca kráľovná nemého filmu, a William Holden ako neúspešný scenárista, upadaujúci do osídiel jej šialenstva, vytvárajú vo filme Sunset Boulevard jedny z nejpozoruhodnejších postáv filmového plátna. V podaní trojnásobného nositeľa Ceny Akadémie® Billyho Wildera sa tento bizarný príbeh stal skutočnou filmovou klasikou.
|..Viac
|
|
Cynický thriller s prvkami čiernej komédie natočený na motívy knihy Kandidát - Denníky z odpočúvania od Maroša Hečka a Michala Havrana. Dej je situovaný na Slovensku, kde prebieha prezidentská kampaň. Adam Lambert, reklamný mág a bonviván, je prinútený silnou finančno-politickou skupinou urobiť kampaň na nezávislého kandidáta z ľudu Petra Potôňa. Jeho nervy sú však po zvláštnom rozchode s manželkou, ktorý si Lambert nechce stále priznať, v dezolátnom stave a na stretnutí šéfov agentúr v reklamnom klube sa staví o celý svoj majetok, že z neznámeho Petra Potôňa urobí prezidenta. Čo je ochotný pre túto stávku urobiť, je hlavnou príbehovou líniou filmu.
|..Viac
|
|
V marci 1984 otriasla Islandom správa o šokujúcej udalosti. Po prudkej nečakanej búrke sa niekoľko kilometrov od pobrežia potopila rybárska loď s celou posádkou. Jeden jej člen však poprel všetky fyzikálne zákony a prežil. Guli strávil šesť hodín v ľadovom oceáne a celkom sám, bez pomoci doplával až k brehu islandského ostrova a prekonal strastiplnú cestu po pevnine cez pusté lávové pole.
|..Viac
|
|
V marci 1984 otriasla Islandom správa o šokujúcej udalosti. Po prudkej nečakanej búrke sa niekoľko kilometrov od pobrežia potopila rybárska loď s celou posádkou. Jeden jej člen však poprel všetky fyzikálne zákony a prežil. Guli strávil šesť hodín v ľadovom oceáne a celkom sám, bez pomoci doplával až k brehu islandského ostrova a prekonal strastiplnú cestu po pevnine cez pusté lávové pole.
|..Viac
|
|
Film NO je poslednou časťou trilógie, ktorú chilský režisér Pablo Larraín začal tvoriť v roku 2008 filmom Tony Manero (temná komédia s náznakmi politického chaosu). V ďalšej časti trilógie – Post mortem sledujeme príbeh zamestnanca pitevne, ktorému do súkromia až kafkovským spôsobom zasiahnu chilské dejiny. „Post mortem rozpráva o začiatku diktatúry, Tony Manero o jej najnásilnejšom období a NO o jej konci,“ vysvetľuje Larraín.
|..Viac
|
|
Jeseň bude horúca. Do mesta, strateného kdesi na konci sveta, sa opäť vracia babie leto. A spolu s ním sa z výkonu trestu vracia Biely. Po desiatich rokoch väzenia prichádza domov do Košíc iba kvôli jednému. Pomstiť sa za svoju ukradnutú česť, rodinu aj mladosť. A začína sa divoká jazda ešte divokejším východom, miestnym podsvetím, rómskym getom a bočnými uličkami priamo v srdci hlavného mesta slovenskej periférie. Asi prvý film z druhého najväčšieho mesta na Slovensku prináša na plátna kín exotickú a výbušnú zmes drsného humoru, napätia a akčných scén, v ktorých sa mieša krv s destilátmi, smiech so slzami a platený sex so spaľujúcou láskou. Dráma zo súčasnosti aj o bizarnom mikrosvete kriminálnej komunity, ako aj o pomeroch na okraji spoločnosti spája prvky filmových žánrov ako gangsterka, pulp alebo film noir. Sugestívne herecké výkony, mrazivá atmosféra, a predovšetkým silný príbeh podľa medzinárodne oceňovanej knihy, to všetko robí z nového filmu Babie leto udalosť, akú Slovensko ešte nezažilo.
|..Viac
|
|
Felliniho film sa stal jedným z revolučných diel filmovej moderny a je jedným z najdôležitejších filmov 60. rokov. Novinár Marcello sa venuje po jej príjazde do Ríma hereckej hviezde Sylvii. Ich čas strávený spolu vrcholí vari najslávnejšou scénou filmu – nočným kúpaním vo fontáne di Trevi. Fellini vytvoril týmto filmom trvácny portrét pocitov človeka zoči-voči prázdnote pohodlného buržoázneho života. Bezcieľne túlanie nočnými ulicami vyľudneného mesta mu slúži ako metafora vnútorného rozpoloženia človeka, ktorý má zdanlivo všetko, a pritom nevie, ako žiť.
|..Viac
|
|
Situácia skupiny hudobníkov, ktorý sa stretávajú na skúške orchestra poslúžila Fellinimu ako metaforický spôsob na vyjadrenie niektorých čŕt fungovania väčšieho zoskupenia ľudí. Na začiatku sú jednotlivými hudobníkmi popisované vzťahy v orchestri väčšinou úsmevného charakteru. Hudobníci rozprávajú o svojich nástrojoch, o ich úlohe v orchestri. Najviac problematicky sa tu však javí vzťah hudobníkov a dirigenta, ktorá prerastie do násilnej vzbury. Vo filme je prítomná cez náznaky aj politická rovina, ktorá je v takejto forme u Felliniho skôr výnimkou.
|..Viac
|
|
Film sa začína poctou nemému filmu a aj v celkovom vyznení je nostalgickým pohľadom na svet, ktorý už neexistuje. V roku 1914 sa vydáva zvláštne osadenstvo – najvýznamnejší ľudia zo sveta klasickej hudby – na cestu loďou za účelom vysypania popola slávnej opernej divy v blízkosti ostrova kde sa narodila. Fellini, ktorý trpel morskou chorobou, nakrútil celý film v štúdiu, čo v závere aj priznáva, keď sa kamera presunie pohľadom a odhaľuje divákom priestory štúdiovej haly a ukazuje pracujúcich členov filmového štábu.
|..Viac
|
|
Franciszek Kalina (Ireneusz Czop) sa po rokoch emigrácie vracia domov, do rodnej dediny Jedwabne. Je znepokojený správou o konflikte mladšieho brata Józefa (Maciej Stuhr) s obyvateľmi rodnej dediny zisťuje, že jeho tichá a pokojná obec ukrýva pod povrchom temné tajomstvo z vojnovej minulosti. Roky rozhádaní bratia sa pokúšajú spoločne odhaliť pravdu, ale ich pátranie len vyostrí susedský konflikt do otvorenej agresie a odhalené tajomstvo sa navždy tragicky podpíše na živote všetkých zúčastnených ... Film, ktorý v Poľsku vyvolal búrlivé reakcie je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Po boku poľských filmových hviezd vo filme hrá slovenská herečka Zuzana Fialová.
|..Viac
|
|
Minimalistický film nakrútený na ručnú kameru s rozpočtom 17 tisíc Eur rozpráva skutočný zážitok chudobnej rómskej rodiny, ktorú bez zdravotného poistenia nechceli v nemocnici ošetriť. Žena sa po samovoľnom potrate nachádzala v ohrození života. Skúsený bosniansky režisér Danis Tanovič je držiteľom Oscara, Zlatého Glóbusu a Cézara za svoj debutový Zem nikoho a má skúsenosti aj s veľkými produkciami. Podľa jeho vlastných slov nečakal, že práve jeho lacné a technicky nedokonalé „cinema verité", ktoré zachytáva osobnú drámu jednej rómskej rodiny by sa mohlo dostať na veťký festival. „Berlinale je odvážne, že nás pozvalo do súťaže. Náš kameraman sa síce zhrozil, pretože povedal, že by na ľahkú ručnú kameru ani nesiahol, keby vedel, že film bude posudzovať Kar Wai Wong," vyjadril sa Tanovič, ktorý naďalej ostáva kritický k situácii v Bosne. Do hlavnej role obsadil nehercov – reálnych aktérov udalostí. Tí potom pred kamerou prehrávali udalosti, ktoré se im skutočne stali. Snímka sa tak ocitla na hranici dokumentu a fikcie a podľa Tanoviča je len na divákovi ako ju bude vnímať. Hlavný mužský protagonista Nazir Mujić ani rok po nakrúcaní nemá prácu, a aby uživil rodinu, stále zbiera železo na skládkach. Film ponúka reálny pohľad na Rómov, snažiac sa prekročiť rutinné zobrazovanie tohto etnika ako povaľačov, či ako exotických hudobníkov, či kočovníkov.
|..Viac
|
|
Minimalistický film nakrútený na ručnú kameru s rozpočtom 17 tisíc Eur rozpráva skutočný zážitok chudobnej rómskej rodiny, ktorú bez zdravotného poistenia nechceli v nemocnici ošetriť. Žena sa po samovoľnom potrate nachádzala v ohrození života. Skúsený bosniansky režisér Danis Tanovič je držiteľom Oscara, Zlatého Glóbusu a Cézara za svoj debutový Zem nikoho a má skúsenosti aj s veľkými produkciami. Podľa jeho vlastných slov nečakal, že práve jeho lacné a technicky nedokonalé „cinema verité", ktoré zachytáva osobnú drámu jednej rómskej rodiny by sa mohlo dostať na veťký festival. „Berlinale je odvážne, že nás pozvalo do súťaže. Náš kameraman sa síce zhrozil, pretože povedal, že by na ľahkú ručnú kameru ani nesiahol, keby vedel, že film bude posudzovať Kar Wai Wong," vyjadril sa Tanovič, ktorý naďalej ostáva kritický k situácii v Bosne. Do hlavnej role obsadil nehercov – reálnych aktérov udalostí. Tí potom pred kamerou prehrávali udalosti, ktoré se im skutočne stali. Snímka sa tak ocitla na hranici dokumentu a fikcie a podľa Tanoviča je len na divákovi ako ju bude vnímať. Hlavný mužský protagonista Nazir Mujić ani rok po nakrúcaní nemá prácu, a aby uživil rodinu, stále zbiera železo na skládkach. Film ponúka reálny pohľad na Rómov, snažiac sa prekročiť rutinné zobrazovanie tohto etnika ako povaľačov, či ako exotických hudobníkov, či kočovníkov.
|..Viac
|
|
Na konci 70. rokov ponúklo normalizačné vedenie Slovenského filmu Petrovi Solanovi (stále vedenému v Štúdiu krátkych filmov) skúšobný návrat k hranému filmu. V rámci príprav Koliby na Medzinárodný rok dieťaťa (1979) mal realizovať Mitanovu adaptáciu predlohy Márie Ďuríčkovej Majka Tárajka. V „príbehu pocitov“ zachytil obyčajné dedinské prázdniny dvanásťročnej Majky, poznamenanej jej miernym telesným postihnutím.
|..Viac
|
|
Adaptácia rovnomenného románu Georgesa Bernanosa. Šestnásťročná Mouchette zavraždí svojho milenca loveckou puškou po noci strávenej s ním. Zdôverí sa so svojím činom mladému kňazovi Donissanovi, ktorý sa ju pokúša zachrániť a priviesť ju späť k Bohu, no je pritom pokúšaný samotným Satanom. Rozvinie sa medzi nimi zvláštny vzťah. Film získal v roku 1987 Zlatú palmu na festivale v Cannes.
|..Viac
|
|
Adaptácia knihy škótského spisovateľa Roberta L. Stevensona Podivný prípad Dr. Jekylla a pana Hyda (1886). Hororový príbeh o duševnej rozpoltenosti spracovaný v ére perestrojkovej sovietskej kinematografie režisér inovuje o tajomstvo postupnej telesnej mutácie.
|..Viac
|
|
Popri medzinárodne oceňovanom filme Žeriavy tiahnu, je Červený stan druhým najznámejším Kalatozovým filmom. Predlohou sa stala skutočná udalosť z roku 1928, keď na ľadovej kryhe stroskotala vzducholoď Italia pri svojom návrate z expedície k severnému pólu. Časť posádky, ktorá prežila, musela čakať na pomoc v extrémnych podmienkach v úkryte červeného stanu. Film s výborným medzinárodným hereckým obsadením a očarujúcou hudbou Ennia Morricone je hlbokou úvahou o svedomí, charaktere a zodpovednosti za rozhodnutia.
|..Viac
|
|
Dokumentárny film, ktorý výraznou prácou s kamerou a strihovou skladbou zapadá do kontextu sovietskej kinematografie 20. a 30. rokov. Film zachytáva prírodu a drsné životné podmienky obyvateľov horskej osady v Gruzínsku. Jedným z dôsledkov neľahkého života v krajine odtrhnutej od civilizácie je aj nedostatok soli.
|..Viac
|
|
Ďalším hraným projektom sa na začiatku 80. rokov stala pre Solana adaptácia poviedky Ladislava Jarunka Prípad Mateja Halmu (zo súboru Blýska sa na časy, 1960). Ide o vizuálne neonoirovo ladenú psychologickú drámu s kriminálnou zápletkou o človeku prenasledovanom ťaživou minulosťou (v režijnej explikácii Solan hovorí dokonca o hororových prvkoch). V roku 1950 sa po údajnom vynútenom argentínskom exile vracia domov Metod Katrenčík. K rodnému mestu ho viaže bolestné tajomstvo, neustále pociťovanie viny a snaha vyrovnať sa s následkami nezabudnutých činov. Spriatelí sa s Matejom Halmom, ktorý mu pomáha znovu začať. V rozhodujúcej chvíli odhalenia však Halma svojím postojom zlyháva.
|..Viac
|
|
Základom Solanovho preferovaného režijného vzorca filmu ako prípadu bola predovšetkým osobná zaangažovanosť jeho otvorene myslenej výpovede, svedectva o jedinečnosti ľudských rozhodnutí a činov. Malá anketa je jednou z najkomplexnejších Solanových filmových prípadových štúdií (matka, ktorá zabila ťažko postihnutého syna, aby ho zbavila budúcnosti v utrpení) – ide o jeho najnápaditejšiu (inscenačne, audio-vizuálne) a ideovo (argumentačne) najpresvedčivejšiu režijnú prácu.
|..Viac
|
|
K témam naznačeným v Malej ankete sa Solan vrátil koncom 70. rokov v sérii štyroch „stíšených“ filmov – Balkón plný plienok, A pobežím až na kraj sveta, Seď a poď a Záhrada plná plienok. Vedú s divákom dialóg o otázkach prijímania zodpovednosti za život druhého. Balkón plný plienok, nakrútený pre Čs. Červený kríž, je portrétom rodičov, ktorí po narodení postihnutého dieťaťa obetavo prispôsobili celý svoj životný program, prácu i záľuby starostlivosti o neho. Za ten čas na balkóne viselo 268 270 jeho plienok.
|..Viac
|
Vianočný dar, 1953, 10´
Trať voľná, 1955, 18´
Burza, 1968, 11´
Nepokradneš, 1973, 17´
Len lístok poľnej pošty, 1976, 14´
Rozhovor o jednom centimetri nádeje, 1977, 18´
Architekt Dušan Kuzma, 1978, 13´
|..Viac
|
|
V Nemeckej sa Solan za utajenej spolupráce s Vichtom (neuvedeným v titulkoch) vracia k filmu ako svedectvu o zločine, o likvidácii ľudskej dôstojnosti. Začiatkom roku 1945 obsadili Nemci vápenku v Nemeckej a v priebehu ôsmich dní v nej zavraždili a spálili viac než 900 ľudí. Vo filme ako prípade sa vraciame na miesto „dokonalého zločinu“ – jeho rekonštrukcia pripomína jednu z najtragickejších udalostí druhej svetovej vojny u nás.
|..Viac
|
|
Na začiatku 70. rokov začala ČST Bratislava – pod hlavičkou Televíznej filmovej tvorby – realizovať na pôde kolibského Štúdia hraných filmov veľký sedemdielny projekt filmov spojených témou psa ako hlavného hrdinu príbehu. Pilotným dielom sa stal Slávny pes, nakrútený podľa rovnomennej poviedky Jana Weissa (vyšla v súbore Bláznivý regiment).
|..Viac
|
|
Častým rozpoznávacím znakom Solanovej tvorby je priestorová koncentrovanosť príbehu, analytické studium človeka v uzavretom priestore (koncentračný tábor, nočný podnik, hotel, vyšetrovňa, byt). Film ... a sekať dobrotu... sa takmer celý odohráva vo väzenskej cele. Na základe podozrenia z politickej nespoľahlivosti do nej „len tak“ na viac než rok a pol „ubytovali“ ako vyšetrovanku jednu ženu (námet Lenky Reinerovej Ulica voňala letom).
|..Viac
|
|
Na jar roku 2013 začal Martin Šulík nakrúcať ďalšie časti televízneho cyklu dokumentárnych portrétov osobností českého a slovenského filmu. V máji sa v Kine Lumière stretol s Petrom Solanom – jedným zo zakladateľov modernej slovenskej kinematografie. Vo svojom rozprávaní, svedectve i spovedi, Peter Solan hovorí o tvorbe najmä z obdobia 50. a 60. rokov. Spomína prvé divácke zážitky ešte z kina vo vojnovej Banskej Bystrici, školské roky na pražskej FAMU (1949–1953) i začiatky na bratislavskej Kolibe. Ťažisko filmu tvorí rozprávanie o jeho kľúčových dlhometrážnych, krátkych i televíznych dielach, o vrcholoch tvorby šesťdesiatych rokov. Na druhej strane tu Peter Solan nazerá na svoj život a tvorbu s nadhľadom, humorom a vnútornou vyrovnanosťou. „Nehovoril o sebe, hovoril o druhých,“ dodáva Martin Šulík. „Dnes si myslím, že sa pred nami otvoril preto, aby sme zachytili jeho spomienky na ľudí, ktorých mal rád, na priateľov a spolupracovníkov.“
|..Viac
|
|
Annie, Jean, Claude, Albert a Jeanne sú vyše štyridsať rokov nerozlučnými priateľmi. Keď im pamäť a srdce pomaly začínajú vypovedať službu a na obzore je prízrak domova dôchodcov, vzoprú sa a rozhodnú sa žiť spoločne. Napriek tomu, že občasné nezhody prebúdzajú staré spomienky, z bláznivého nápadu sa rodí krásne dobrodružstvo – spoločný život na staré kolená v komunite kamarátov. Čo na tom, že majú 75 rokov!
|..Viac
|
Kapitán Dabač
Pocta: Ladislav Chudík
Dráma mladého dôstojníka slovenskej armády (Ladislav Chudík), ktorý si počas bojov na Ukrajine postupne uvedomuje hrôzy fašizmu. Po návrate na Slovensko sa zapojí do SNP. Nedokáže však prekonať postoj samotára, ani pochybnosti o zmysle partizánskej činnosti.
|
|
V jedinečnom historickom príbehu máme opäť možnosť posúdiť spracovanie románu Denisa Diderota. Tento provokujúci námet bol na plátna kín prenesený už niekoľkokrát. V roku 1966 Jacques Rivette urobil filmovú verziu s herečkami Annou Karinovou a Liselotte Pulverovou. Jeho kritika bola taká odvážna, že spracovanie bolo francúzskymi cenzormi dočasne zakázané. Režisér Guillaume Nicloux sa však viac ako na obscénnosti zameriava na osudy mladej ženy, ktorá je postavená zoči-voči nemilosrdnému systému, potláčajúcemu prejavy jednotlivca.
|..Viac
|
|
Virgil od detstva miloval staré veci. Teraz je majiteľom najznámejšej aukčnej siene a uznávaným odborníkom na starožitnosti. Po práci si každý deň sadne v tajnej miestnosti, v ktorej ukrýva originály portrétov žien od najznámejších umelcov. Keď ho mladá Claire požiada o znalecký posudok, začína sa tajomná hra...
|..Viac
|
Veľká nádhera
 Po obrazovo i hudobne atraktívnej road-movie Sorrentino siaha po osvedčených prostriedkoch jeho jedinečného filmového štýlu a opäť prináša vizuálne podmanivú komediálnu drámu o hľadaní zmyslu vlastnej existencie a zmierení sa s večne plynúcim časom a starnúcim telom. Príbeh starnúceho spisovateľa a novinára Jepa (Toni Servillo, Sorrentino zasadzuje do prostredia “trblietajúcej” sa vysokej smotánky podmanivého Ríma a po vzore filmových velikánov Federica Felliniho a Michelangela Antonioniho podáva kritiku súčasnej spoločnosti, žijúcej v povrchnosti, pretvárke a zaslepenosti.
|
aktualizované: 07.05.2008
|
