Rozhovor s režisérom Petrom Krištúfkom

Ste nielen filmár, ale i spisovateľ. Nechceli ste Viditeľný svet napísať ako román?

Scenár je scenár a román je román, každý rozpráva iným jazykom. Téma Viditeľného sveta si vyžadovala filmové spracovanie a tým je to pre mňa uzavreté.

Čo bolo prvotným podnetom pre námet?

Film obsahuje niekoľko tém, ktoré sú podľa mňa univerzálne a veľmi aktuálne: Kde sú hranice súkromia? Máme právo zasahovať do životov iných ľudí? Je zlo démonické a nadprirodzené, alebo úplne obyčajné a nenápadné? Nevstupujeme do „trinástej komnaty“ – ktorú má každý hlboko v sebe – príliš často? Vieme sa z nej vrátiť? To boli prvotné podnety. A potom ešte pohľad na balkón bytu oproti, kde práve večerala šťastná a bezstarostná rodina. Alebo sa aspoň tak javila.

Hlavnú úlohu stvárnil vynikajúci český herec Ivan Trojan. Písali ste mu úlohu priamo na telo?

Scenár som písal pre niekoho, kto vie hrať presvedčivo, minimalisticky a prirodzene. Že to je Ivan Trojan, som zistil vo chvíli, keď som nevedel nájsť vhodného slovenského predstaviteľa. Potom som sa však naňho natoľko fixoval, že keby sa mu scenár nepáčil a neporozumeli by sme si takým spôsobom, ako sa to postupne stalo, môj film by vyzeral úplne inak. Ivan Trojan zo žartu hovorí, že tá postava som ja – ja zas, že je to určite on. Ale, ako som zistil, tak trochu sa v nej spoznáva každý.

Vidteľný svet je i o hľadaní šťastia. Čo potrebujete k šťastiu Vy?

Možnosť nakrútiť ďalší film. A mať k dispozícii takých skvelých spolupracovníkov, ako je napríklad Ivan Trojan, kameraman Martin Štrba, strihač Maroš Šlapeta alebo zvukár Radim Hladík jr.

publikované: 29.06.2011
aktualizované: 30.06.2011