English                                                        Piatok 29.03.2024, 00:56

Rozhovor s režisérom Martin Šulíkom

Martin ŠULÍK, režisérPo 5-ročnej prestávke, počas ktorej ste sa venovali sérii dokumentov o československej novej vlne ste sa vrátili k hranej tvorbe. O filme Cigán sa píše ako o súčasnom Hamletovi v rómskej dedine. Prečo práve táto téma?

Keď som prvýkrát čítal Shakespearovu tragédiu, mal som pocit, že Hamlet rieši základný problém dospievajúcich – prečo a ako žiť? Po násilnej smrti otca ostro vníma pokrivenú morálku, konformizmus, lož a pretvárku. To, čo náš film spája s Hamletom, je výber hrdinu a základnej dramatickej situácie. Spolu so scenáristom Marekom Leščákom sme sa chceli na náš svet pozrieť optikou dospievajúceho chlapca, ktorý žije v prostredí extrémnej biedy, je vystavený silnému existenčnému tlaku, rasovým predsudkom i tvrdým pravidlám svojej komunity. Zabijú mu otca a on ostane na všetko sám. Chceli sme zistiť, či má v našej spoločnosti šancu. Precestovali sme množstvo rómskych osád a autentický materiál nás ohromil. Už sme nemohli akademicky koketovať so  Shakespearom. Náš príbeh začal žiť svojím životom.

Na scenári ste spolupracovali s Marekom Leščákom. Spolu ste písali Slnečný štát, Orbis Pictus i Záhradu. Cigán je odlišný, oveľa naturalistickejší. Cítili ste obaja potrebu zamerať sa na surovú realitu obyvateľov rómskej osady?

Na Slovensku žije v osadách skoro dvestotisíc Rómov v úplnej chudobe. Politici o nich nehovoria ako ľudských bytostiach, ale ako o neprispôsobivých občanoch alebo ako o rómskom probléme. Skoro nič o nich nevieme. Z televízie poznáme len extrémy: nablýskaných folklórnych muzikantov alebo asociálov. S Marekom sme chceli ukázať, že ich svet je ďaleko komplikovanejší, zaujímavejší a pestrejší. Veľkú radosť máme z toho, že Rómovia na plátne hovoria svojou materčinou. Dúfame, že náš film vzbudí záujem o život v osadách, pretože mnohé veci bez podpory majoritnej väčšiny títo ľudia nevyriešia.

Mali ste pri písaní i poradcu na rómsku problematiku?

Pomáhalo nám veľa ľudí. Sociálnych pracovníkov, aktivistov, nadšencov. Vďaka nim sme sa dostali k množstvu rómskych osobností: k výnimočným ženám, ktoré sa starajú o pätnásťčlenné rodiny, k remeselníkom, podnikateľom, učiteľom. Vďaka nim sme mohli nahliadnuť do každodenného života rómskej komunity. Zvlášť musím za pomoc poďakovať Helene a Ivanovi Akimovcom z Kežmarku. Helena preložila náš scenár do rómčiny a Ivan nám pomohol s obsadzovaním.

Kde sa nakrúcalo a aká bola spolupráca s nehercami?

Nakrúcali sme v Richnave, Kluknave, Krompachoch, Spišskej Novej Vsi a Levoči. Pretože u nás nie je mnoho rómskych profesionálnych hercov, museli sme hľadať hlavných predstaviteľov priamo v rómskych komunitách. Spolu s pomocnými režisérmi Paľom Pekarčíkom, Ďurom Balážom a šéfkou nášhocastingu Ingrid Hodálovou sme precestovali skoro celé Slovensko. Mali sme šťastie. Našli sme talentovaných ľudí, ktorí s veľkou dávkou empatie dokázali zahrať postavy nášho príbehu. Pred nakrúcaním sme pár dní skúšali, rozprávali sme sa a spoločne hľadali čo najpresnejší výraz pre jednotlivé situácie. Potom – počas nakrúcania – som už mnohé scény nechal na Rómov. Oni cítili, čo je pravda a čo je lož.

publikované: 29.06.2011
aktualizované: 30.06.2011