Interview s Michalom Ďurišom

Michal Ďuriš (1993) je študentom filmovej a televíznej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pochádza z Banskej Bystrice, odkiaľ však odišiel skoro, aby mohol študovať kameru, zvuk a strih na Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Popri štúdiu pracuje už od roku 2010 ako kameraman, strihač a pomocný režisér na rôznych reklamných a filmových projektoch (Johankino tajomstvo, r. Juraj Nvota, 2016; Zázračný nos, r. Stanislav Párnický, 2016). Aktívne sa venuje aj divadelnej tvorbe (dvojmesačná prax v Texas Theatre – Jump Start, USA; spolupráca s divadlami Ticho a spol., Divadlo z Pasáže, Divadlo Potôň, Bábkové Divadlo na Rázcestí, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, a iné).

 
Tvoj bakalársky film Hrejivá komédia o depresii a šialenstve a nesplnených snoch je v rámci hranej študentskej tvorby na Slovensku veľmi nekonvenčné dielo. Odkiaľ si čerpal inšpiráciu?
Ovplyvnila ma predovšetkým tvorba slovenských alternatívnych divadiel, ktoré zbožňujem. Sú to napríklad divadlá S.T.O.K.A., Disk, Potôň, DPM a SkRAT.

Film sa zaoberá manželskými problémami, ako aj osobnými ťažkosťami jednotlivých rodinných príslušníkov a ich dopadom na rodinu. Čo ťa priviedlo k tejto téme?
Na samotnom začiatku námetu stojí vždy téma. Tá sa ma musí bezprostredne dotýkať, musím si ju sám empiricky zažiť. V tomto prípade predstavuje názov filmu samotnú tému a jej ohraničenie. Napísal som si vlastné prežitky a situácie, o ktorých som následne diskutoval s hercami. Spoločne s nimi som potom pretavoval ich vlastné skúsenosti zmiešané s tými mojimi do finálnej podoby scenára.

Sekcia Prvé podanie, pod záštitou European Film Promotion, je prestížna platforma, ktorá otvára mladým talentom bránu do sveta festivalov. Čo pre teba znamená mať premiéru v tejto sekcii a aké sú tvoje očakávania?
Očakávania mám hlavne lokálne. Ak bude o mne vo svete nejaké širšie povedomie, tak super, ale hlavne mi to aspoň trochu legitimizuje môj alternatívny, herecko-režijný spôsob tvorby. Úspech filmu je zároveň potvrdením pre inštitúcie, ktoré sa rozhodli podporiť tento nekonvenčný projekt bez scenára, iba na základe námetu a tvorcu, že konkurencie schopné projekty sa dajú tvoriť aj mimo zaužívaných postupov.

Máš nejaké vzory z domáceho audiovizuálneho prostredia, ktorých tvorba ovplyvňuje a formuje aj tvoju prácu?
Jednoznačne sú to moji profesori, ktorí mi pomáhajú nie len ako odborní konzultanti, ale hlavne na tej ľudskej úrovni ako motivátori a morálna podpora. Menovite musím spomenúť Stanislava Párnického, Martina Šulíka, Pala Korca a Teodora Kuhna.

Na aké ďalšie projekty v tvojom podaní sa môžeme tešiť v najbližšej dobe?
Momentálne skúšam divadelnú inscenáciu s Braňom Mosným, hercom z novej S.T.O.K.Y. Je to cynická monodráma o úpadku osobnosti a hľadaní novej identity.
Mimo to pripravujem film s názvom Opulentná Psota, ktorý sa bude odohrávať v post-revolučných nostalgických 90 rokoch. Rozpráva príbeh o členoch veľkej niekoľko-generačnej rodiny, žijúcich na periférii väčšieho mesta. Film psychologicky mapuje každého z nich a ich špecifické pokusy hľadania vlastného šťastia.

Súvisiace AIC články:
Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch v programe Prvé podanie.

publikované:
aktualizované: 22.06.2018