V Karlových Varoch súťaží päť slovenských noviniek

Program 55. ročníka festivalu v Karlových Varoch ponúkne od 20. do 28. augusta viaceré slovenské koprodukčné tituly. Štyri z nich v hlavnej súťaži. Premiérovo v nej aj v ďalšej súťažnej sekcii môžu hraným filmom konkurovať dokumentárne. O Krištáľový glóbus sa uchádza dvanástka titulov.

Medzi dokumentami v súťaži je novinka režiséra Mira Rema, ktorý je zároveň jedným z producentov snímky Láska pod kapotou. Remo v minulosti na festivale súťažil s dokumentom o resocializácii väzňov Comeback (2014) aj s portrétom populárneho hudobníka Richard Müller: Nespoznaný (2016). Prvotným zámerom pri novom filme bolo nakrútiť žánrový dokument z pretekárskeho prostredia. „Hľadali sme život o preteky a našli sme preteky o život,“ hovorí na svojej stránke Remo v rozhovore s Vítom Janečkom, českým producentom filmu. Podieľali sa na ňom slovenská aj česká verejnoprávna televízia a oba národné fondy na podporu kinematografie. Protagonistom filmu je bývalý baník Jaroslav, ktorý začal po revolúcii podnikať. Neskôr sa dostal do dlhovej špirály a rozpad manželstva aj vzťahov s deťmi. Dnes žije s partnerkou Jitkou. Zároveň tvoria tandem pretekárka-tréner/automechanik. „Hľadali sme postavu so silným konfliktom a z jeho života sršali neriešiteľné situácie, v ktorých sa len tak niekto neocitne,“ povedal režisér. Jaroslavov príbeh podľa neho zastupuje mnoho podobných, v ktorých strata ilúzií neznamenala kapituláciu.

Deti dizajnované na úspech
Kým slovenský režisér Remo nakrúcal v Česku, česká režisérka Erika Hníková našla hrdinov filmu Každá minúta života na Slovensku. Inšpiroval ju príbeh úspešného draftovania 18-ročného hokejistu do NHL. Išlo o výsledok detailne naplánovanej snahy rodičov. Hníková sa v tom čase zaoberala otázkou, do akej miery by rodičia mali deťom dopredu nalinkovať život. Odpovede hľadala v Žiline v rodine Hanuliakovcov. Mladý pár všetko podriaďuje tomu, aby zo syna Miška vychoval vrcholového športovca. „U Hanuliakovcov nie je zaujímavá iba extrémna výchova, extrémne obetovanie sa pre syna, ale aj ich vzájomný vzťah, rodinné zázemie a hodnoty, ktoré vyznávajú,“ povedala režisérka, ktorej dokumenty Ženy pro měny (2003) a Sejdeme se v Eurocampu (2006) ocenili na festivale v Jihlave a Nesvadbovo (2010) na Berlinale.

Návrat víťazov
Slovenským koproducentom Každej minúty života je spoločnosť Punkchart films podpísaná aj pod hranou novinkou Olma Omerzua Atlas vtákov. Jeho predchádzajúci film Všechno bude (2018) si z hlavnej súťaže v Karlových Varoch odniesol cenu za najlepšiu réžiu. Po trojici snímok s hrdinami, ktorí ešte neprekročili prah dospelosti sa Omerzu presúva do sveta dospelých a zobrazuje strety strarnúceho majiteľa úspešnej firmy a firemnej účtovníčky s (virtuálnou) realitou. Podľa režiséra sa Atlas vtákov v hlavných úlohách s Miroslavom Donutilom a Alenou Mihulovou snaží postihnúť súčasnú dobu a jej premeny, generačné rozdiely, ale i globalizáciu. Zobrazuje svet moderných komunikačných technológií aj ich slabiny a napätie dodávajú príbehu komplikované rodinné vzťahy. Napätie a dusno narastá, kto stojí proti komu, však nie je jasné. „Veríme, že náš nový spoločný projekt bude vďaka aktuálnej téme a napätiu priamym pokračovateľom úspechov predchádzajúcich filmov,“ povedal koproducent filmu Ivan Ostrochovský z Punkchart films o tretej spolupráci s režisérom.

Druhou slovenskou hranou minoritou v hlavnej súťaži je Správa o záchrane mŕtveho režiséra Václava Kadrnku. Vznikla v koprodukcii so slovenskou spoločnosťou Silverart. Príbeh vychádza z osobnej skúsenosti režiséra s mozgovou mŕtvicou otca. „Všetko závisí od toho, do akej miery má tvorca tému v sebe spracovanú,“ odpovedá slovenská koproducentka snímky Katarína Krnáčová na otázku, do akej miery môže byť silná citová zaangažovanosť tvorcu na projekte výhodou či nevýhodou. „Ak v ňom téma ešte nedozrela, nemal by ju šiť horúcou ihlou, čo však nebol Václavov prípad“ dodáva Krnáčová. Kadrnkov predchádzajúci film Křižáček si v roku 2017 odniesol z Karlových Varov hlavnú cenu pre najlepší film festivalu.

Divoké povahy
Slovensko bude zastúpené aj v druhej súťažnej sekcii festivalu Na východ od Západu, v ktorej sa takisto stretne dvanásť snímok. Sekcia dáva príležitosť debutom a druhým celovečerným filmom z krajín strednej a východnej Európy, Balkánu, bývalého Sovietskeho zväzu, Blízkeho východu a severnej Afriky. Do súťaže sa dostala aj Iná svorka, ktorej slovenskými koproducentami sú Mátyás Prikler a Zora Jaurová zo spoločnosti Mphilms. Režisérkou filmu je Hajni Kis. Zaujala už študentskými prácami. Jej krátky film Beautiful Figure (2016) získal nomináciu na študentského Oscara a reprezentoval Maďarsko na vyše stovke festivalov. S absolventským filmom Last Call (2018), si našla cestu do vysielania televízií HBO aj ARTE. V hranom debute vychádza aj z osobnej skúsenosti. Hlavným hrdinom Inej svorky je prchký Tibor, ktorý po návrate z väzenia pracuje ako vyhadzovač v klube. Dcéru nevidel sedem rokov a starí rodičia, u ktorých vyrastá by chceli, aby to tak aj zostalo. Lenže dvanásťročná Niki zrejme zdedila niečo z divokej povahy otca a napriek zákazu ho vyhľadá.

Hoci festival vo Varoch sa vlani nekonal, jeho industry sekcia Eastern Promises sa uskutočnila online. Iná svorka si z nej odniesla TRT Award ako najlepší projekt platformy Works in Progress.

Slovenské projekty v rámci Eastern Promises
Silná slovenská reprezentácia neminula ani industry sekciu festivalu. KVIFF Eastern Promises je vystavená z viacerých programov zameraných na rôzne oblasti filmovej produkcie, vo výbere sú dva slovenské celovečerné filmové projekty v štádiu postprodukcie.

V rámci Works in Progress sa tento rok predstaví široké spektrum projektov, od hraných až po dokumentárne. Organizátori usúdili, že "napriek ich rozdielom majú rovnakú umeleckú hodnotu“, a preto sa všetky uchádzajú o rovnaké ocenenia. Prezentácia projektov Works in Project bude prebiehať online. Z prihlásených filmov bol vybraný pripravovaný celovečerný hraný debut Michala Blaška Obeť. Film ďalej rozvíja myšlienky prítomné v skoršom krátkom filme Pochod (2018), ktorého scenáristom je tiež Jakub Medvecký. Irina je ukrajinská slobodná matka, ktorá žije v českom meste. Jednu noc sa dozvie, že jej syna Igora surovo napadli. Keď sa Igor prebudí z narkózy, prizná, že to boli Rómovia. Irina sa vo svojom okolí stretáva s veľkou dávkou solidarity, keď sa dožaduje spravodlivosti. Až do momentu, kým nezistí, že v synovom príbehu sú určité nezrovnalosti.

Súčasťou industry programu sú tiež First Cut Lab a First Cut+, dva prepojené workshopy, ktoré založil a vedie Matthieu Darras a ktoré sa venujú filmovému strihu (First Cut Lab) a ďalšej podpore filmov prostredníctvom propagačných a distribučných stratégií (First Cut+). Aj vďaka účasti vo First Cut Lab Slovakia pokračuje film Moc režiséra Mátyása Priklera v postprodukcii aj s First Cut+. Pre Mátyása Priklera je to prvá skúsenosť s workshopom v úlohe režiséra filmu - ako producent sa programu zúčastnil už minulý rok s filmom Iná svorka.

Nevidená okupácia Československa aj vyhliadky budúcnosti
Ďalšie slovenské filmy ponúkne festival v sekcii Zvláštne uvedenie. Vo svetovej premiére premietne dokument Jana Šikla Rekonštrukcia okupácie. Režisér je dlhoročným zberateľom amatérskych rodinných filmov. V snímke predstavuje doposiaľ nezverejnené zábery z takmer štyroch hodín filmového záznamu vpádu okupačných vojsk do Československa v roku 1968, ktorý objavil vďaka svojej záľube. Slovenskými koproducentami sú PubRes a RTVS. V sekcii Zvláštne uvedenie sa bude premietať tiež celovečerný animovaný film režisérky Michaely Pavlátovej Moja afganská rodina. Snímku, ktorej slovenským koproducentom je BFILM producenta Petra Badača, videli vo svetovej premiére v júni na festivale v Annecy. Príbeh Češky, ktorá sa vyberie za svojou láskou do neznámeho prostredia Afganistanu získal v Annecy cenu poroty a rozšíril tak bohatú zbierku ocenení Pavlátovej filmov.

Podobne úspešní môžu byť v budúcnosti aj filmári, ktorých na festivale tradične predstaví program European Film Promotion Future Frames. S podtitulom Generation Next of European Cinema ponúka každoročne možnosť desiatke vybraných sľubných študentov alebo absolventov, aby svoje diela prezentovali na festivale divákom aj médiám, stretli sa s kurátormi iných festivalov a získali ďalšie dôležité kontakty. Filmy do programu nominujú národní zástupcovia EFP, na Slovensku je to Slovenský filmový ústav. Vlani online program predstavil režiséra Matúša Ryšana a jeho film Pre čisté svedomie (2020) Tento rok bude mať Future Frames hybridnú podobu online eventu pre industry a predstavenia diel priamo na festivale. Slovensko bude zastupovať Kateřina Horníková so snímkou Ospalky. Jej hrdinami sú Libuša a Jaromír. Roky v bludnom kruhu rutiny ich napriek fyzickej blízkosti doviedli k emocionálnemu odcudzeniu sa. Prichádza však prísľub zmeny...

Autori: Matúš Kvasnička, Kristína Aschenbrennerová
Zdroj: Film.sk Cannes & Karlovy Vary Edition

publikované: 11.08.2021
aktualizované: 23.08.2021