|
|
KARLOVY VARY INTERNATIONAL FILM FESTIVAL |
Rozhovor s Markom Škopom
Po medzinárodne úspešných dokumentoch (Iné svety, 2006; Osadné, 2009) debutoval scenárista, režisér a producent Marko Škop v roku 2015 ako režisér hraného filmu. Eva Nová je príbehom bývalej hereckej hviezdy, ktorá sa po protialkoholickom liečení snaží opäť patriť do rodiny, ktorej ublížila. Škopov aktuálny hraný film Nech je svetlo skúma možné následky rozhodnutia mužov – otcov, ktorí v záujme finančného zaistenia rodiny od nej odchádzajú za prácou do zahraničia.
S Nech je svetlo, aj s Evou Novou ste sa zúčastnili Works in Progress na MFF Karlove Vary. Ako hodnotíte túto platformu a čo účasť znamenala pre vaše projekty? Keďže tu ide o „public pitch“, je to možnosť prezentovať ukážky z filmu mnohým profesionálom naraz.
Najdôležitejšie sú individuálne kontakty a stretnutia, no panel pred veľkým auditóriom upozornil na film širší okruh profesionálov a určite zvýšil pozornosť pre vznikajúci projekt.
V rozhovore pre Film.sk 10/2015 ste sa ešte k Eve Novej vyjadrili, že ste si hraný film zvolili „práve pre možnosť ísť hlboko do zobrazenia dusných nedoriešených vzťahov“. V akom smere bolo pre vás jednoduchšie hovoriť o ideách v Nech je svetlo formou hraného filmu oproti možno dokumentu?
Hraný rod mi umožňuje hlbšie modelovať rodinné vzťahy napríklad aj naprieč generáciami smerom k starým rodičom a deťom. Pri dokumente vždy narazíte na etickú hranicu, čo ešte zobraziť, aby ste ľuďom v ich reálnych životoch neublížili. Závisí od zvolenej látky. K dokumentárnej forme sa rád vrátim, keď to tak budem cítiť.
Nech je svetlo rozvíja viacero silných tém. Ktorá z nich iniciovala vznik filmu a ako sa transformovala prípravou scenára?
Na začiatku bola téma neprítomnosti otca v rodine, že skrátka chýba pri výchove, pretože zabezpečuje financie. Myslím si, že rovnako nebezpečný ako príliš prísny a chladný otec je taký, ktorý pri deťoch nie je. Robil som rešerše rodinných konštelácií medzi slovenskými ekonomickými migrantmi a postupne nabaľoval ďalšie podtémy. Takou je napríklad nacionalistická indoktrinácia mládeže, čo je dnes na Slovensku pálčivý problém.
Čo bolo pre vás najzložitejšie pri výstavbe scenára?
Nájsť ten správny balans medzi intímnou rodinnou drámou a komentárom k spoločenským problémom, pretože mi išlo o oboje. Tento paralelný pohyb energií bol jednou z výziev, pri ktorej mi veľmi pomohli dramaturgovia filmu Zuzana Liová a František Krähenbiel; spolupracoval som s nimi už predtým na filme Eva Nová a za mnoho im vďačím.
Opäť ste pre film zvolili pomerne úderný názov hrajúci sa s motívmi filmu a hodnotami, ktoré reprezentuje jeho hlavný predstaviteľ.
„Nech je svetlo“ znie veľmi pozitívne. Má v sebe náboj dobrého ideologického sloganu. No každé svetlo má svoj tieň. To je kontrast, ktorý sa mi páčil. Svetlý názov a tma rodinnej drámy. Spolu s kameramanom Jánom Melišom sme sa snažili podporiť tieto významy aj pri vizualizácii filmu, pri práci s ostrým svetlom, protisvetlom a tmavými kútmi.
Je nejaký špeciálny dôvod, prečo ste Nech je svetlo zasadili na Oravu?
Pre mňa sa tento film môže odohrávať kdekoľvek na Slovensku. Pre región Oravy som sa rozhodol preto, lebo som tam pre film zbieral materiál, našli sme tam vhodný dom pre nakrúcanie a štatisticky je tam v zime vždy veľa snehu. V rok nakrúcania nám však vyššia moc vôbec nepriala. Mali sme málo snehu a málo slnečných dní, ktoré sme si v exteriéroch želali kvôli zamýšľanému svetelnému kontrastu. No myslím si, že to vo filme vôbec nevidno a s výsledkom som spokojný.
Ste pravidelne nielen režisérom, ale aj producentom vašich filmov. V čom vidíte výhody a aké sú prípadné nevýhody spojenia týchto dvoch povolaní v jednej osobe?
Výhodou je, že si za všetko zodpovedáte sami. Možno je to aj nevýhoda, lebo pri výrobe každého projektu prídu aj veľmi ťažké chvíle, no každá minca má dve strany. Alebo, ako som už povedal, každé svetlo má
Súvisiace AIC články:
Nech je svetlo (r. Marko Škop) v Hlavnej súťaži 54. MFF Karlove Vary.
publikované:
aktualizované: 24.06.2019