English                                                        Nedeľa 15.09.2019, 08:10

KARLOVY VARY INTERNATIONAL FILM FESTIVAL
Medzinárodní filmový festival Karlovy Vary

 

Peter Solan – Prípad Barnabáš Kos

Peter Solan sa stal podľa vlastných slov režisérom náhodou: vďaka prerušenému štúdiu medicíny a zároveň povojnovému kinu v Banskej Bystrici. Neskôr spomínal, ako ho v tom období fascinovali americké filmy, napr. Franka Capru, Johna Forda, Williama Wylera. V roku 1949 začal študovať filmovú réžiu na pražskej FAMU, kde sa už viac debatovalo o sovietskych filmoch (Vsevolod Pudovkin, Grigorij Alexandrov).

V roku 1953 sa Solan zamestnal na Kolibe, kde musel realizovať niekoľko krátkych povinných cvičení dokumentárne filmy, portréty osobností (Fraňo Kráľ, Trať voľná), hrané agitky (Muž, ktorý klope) a i.. Celú svoju režisérsku kariéru spolupracoval predovšetkým s dvoma scenáristami: so spisovateľom a dramatikom Petrom Karvašom (Čert nespí, Prípad Barnabáš Kos, Malá anketa, Sedem svedkov) a so scenáristom a spisovateľom Tiborom Vichtom (Boxer a smrť, Tvár v okne, Kým sa skončí táto noc, Len lístok poľnej pošty). Spolu s režisérmi Štefanom Uhrom, Martinom Hollým, Eduardom Grečnerom a mladšími Dušanom Hanákom, Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom sa stal kľúčovou autorskou osobnosťou slovenského filmu 60. rokov. Spojivom ich tvorby bola etika, snaha nepodieľať sa na verejnej lži (na vylepšovaní reality).

Pre Solana bol film nástrojom zaujatého pátrania po jedinečnosti a nesamozrejmosti ľudského správania, rozhodovania a konania – či už ide o boxera Komínka, bojujúceho o život v ringu koncentračného tábora (Boxer a smrť), alebo o matku, ktorá rozhoduje o osude svojho postihnutého dieťaťa (Malá anketa). Záležalo mu na otvorenosti (rozpornosti) vnímania stavu vecí, na neustálom pýtaní sa na parametre osobnej zodpovednosti. Jednou z hlavných tém jeho tvorby bola sebaobrana ľudskej dôstojnosti. Základným parametrom Solanovho štýlu bola jeho diskrétna réžia, rozvíjanie nenápadného „štýlu napätia“ a intenzifikácie filmového vypovedania o silách a slabostiach človeka v hraničných situáciách. Nespoliehal sa na efektnosť, kontroverznosť, trendy – len nakrúcal tiché filmy.

Prípad Barnabáš Kos je druhý a posledný satirický titul v Solanovej filmografii, nakrútený podľa poviedky Petra Karvaša. Pôvodne sa mala poviedka o trianglistovi a neschopnom karieristovi Barnabášovi Kosovi realizovať na Barrandove v Prahe (1954 – 1956), štúdio sa však adaptácie nakoniec vzdalo. Druhý pokus o nakrútenie Kosovho príbehu sa uskutočnil na jar roku 1958. Príliš odvážny kritický pohľad na nekompetentnosť politického zasahovania do umeleckej tvorby a jej riadenia odmietol jeden z cielene zasiahnutých – neschopných byrokratov riadiacich kultúru –, riaditeľ filmového podniku na Slovensku Pavol Dubovský. K zakázanému projektu sa Solan vrátil v roku 1963 a o rok neskôr ho dokončil v celkom odlišnej politickej, kultúrnej a spoločenskej situácii. Pri adaptácii pôvodnej predlohy sa Solan v spolupráci s Petrom Karvašom a Albertom Marenčinom inšpiroval aktuálnou poetikou absurdného divadla i dielom Franza Kafku. Karvašov prvotný satirický výsmech Kosovho paradoxu (neschopný riaditeľom) Solan a Marenčin prehlbujú stvárneniami neomylnosti a výlučnosti prebujnených byrokratických aparátov. Peter Solan realizoval film o Barnabášovi Kosovi ako prípadovú štúdiu nepremožiteľnosti absurdity. Najviac pripomína podstatu jeho dlhoročných bojov o tvorivú slobodu (Boxer a smrť, 1958 – 1962; Kým sa skončí táto noc, 1957 – 1965). Postupom času sa o adaptácii Kosovho prípadu vždy pochybovalo ako o zbytočnom anachronizme. Nové prípady pravidelne potvrdzujú jeho aktuálnosť.

Martin Kaňuch


PETER SOLAN (1929 — 2013)
Filmografia (výber):

1984 – O sláve a tráve
1982 – Tušenie
1979 – A pobežím až na kraj sveta
1970 – Pán si neželal nič
1968 – Dialóg 20 40 60 (2. poviedka)
1965 – Kým sa skončí táto noc
1964 – Prípad Barnabáš Kos
1963 – Tvár v okne
1962 – Boxer a smrť
1959 – Muž, ktorý sa nevrátil
1956 – Čert nespí


Súvisiace AIC články:
Digitálne reštaurovaný film Prípad Barnabáš Kos sa predstaví v rámci sekcie Návraty k prameňom na 54. MFF Karlove Vary.


publikované: 24.06.2019
aktualizované: 24.06.2019