Bohatstvo, zdravie a tolerancia

[Juraj Jakubisko] nakrútil film o súčasnosti počas niekoľkých mesiacov priamo v bode varu porevolučného usporiadania Československa. Nakrútil film o čase anarchie, ktorým prechádzame cestou od totality k demokracii, film „o bohatstve, ktoré sme predtým odcudzovali a teraz sa k nemu modlíme, o dvoch národoch v jednom štáte,“ ako vraví sám autor. Peniaze a národné vedomie sa stali ústrednou témou človeka súčasnosti.

Filmom Lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý uzatvára Jakubisko svoju „trilógiu o slobode a šťastí“. Ak v prvej a druhej časti (Vtáčkovia, siroty a blázni z roku 1969 a Sedím na konári a je mi dobre z roku 1989) boli ústrednou trojicou dvaja muži a žena, tentokrát je to naopak. „Zmenila sa doba aj hodnoty,“ vraví Jakubisko. „V tejto dravej dobe, keď intolerancia a boj o korytá hrajú prvé husle, hrdinami nemôžu byť drsnejší muži, ale ženy. Citlivé, impulzívne, senzitívne, omnoho zraniteľnejšie – ale iba na prvý pohľad.“ Muž prevracia kabáty sebe i dobe, zneužíva a zrádza. Žena sa musí stále znovu zorientovať a udomácniť sa v zmenenej mape svojho mikrokozmu. V jej osude sa zrkadlí svet. Jakubisko sleduje ženský osud na pozadí doby a dobu na pozadí ženského osudu.

Nebol by to Jakubisko, keby nerozvíjal svoje obľúbené motívy rôznych predtúch, veštieb a vízií, najmä keď v spojení s porevolučným boomom mystiky nadobúdajú novú dimenziu. Medzi jeho svojráznych starcov, nadaných zvláštnymi schopnosťami, týmto filmom vchádza postava veštice Margit s telepatickými schopnosťami. Iba slobodná poetická myseľ však mohla splodiť situáciu, v ktorej Margit svojou predtuchou zachráni hrdinky pred smrteľnou zrážkou so zbesilo sa predbiehajúcimi tirákmi, aby bola vzápätí okradnutá o automobil, v ktorom sedí a stráži drahocenný náklad. [Postavy filmu] Nona a Ester ju nájdu spiacu na kolotoči. Sníval sa jej sen, v ktorom ju dvaja anjeli zdvihli a ona letela… Jakubisko obohacuje reálny svet o tajomné prejavy ľudskej duše. Zostávajú však étericky voľné a premenlivé v priestore čarovnej fantázie a Jakubisko sa smeje na všetkom, čo by ich chcelo definovať, kanonizovať. Básnická duša ich ľubovoľne viaže k realite tvorbou fantastických obrazov, pohrávajúc sa s ich samotnou existenciou. Sú súčasťou Jakubiskovej „hry bláznovstva“.

Tak ako kúzelník vyťahuje králika z klobúka, Jakubiskovi z plechovky vylieta papierový vták či vybujnie vegetácia nafukovacích rastlín – pre ten zážitok z úžasu. Realita sa mu prelína s fantáziou a Jakubisko tak svojim divákom umožňuje zahliadnuť i onen gén, ktorý je zárodkom tkaniva, onen všeobecný princíp v konkrétnom. V každom diele Jakubisko tká rôzne intenzívnu fantazijnú sieť a nejeden kritik sa nechal strhnúť mierou jednej konkrétnej Jakubiskovej fantazijnej kreácie natoľko, že sa vždy začuduje, keď mu Jakubisko dôraznejšie pripomenie úplne inú stránku svojej tvorivej osobnosti – záujem o realitu a súčasnosť v až naturalistickej intenzite. Ale práve tvrdú realitu taví Jakubisko vo svojej magmatickej i éterickej obraznosti – a v tomto filme, viac než kedykoľvek predtým, ich prepojí vo vyváženom pomere.

Kritika často zaklína kvalitu diela časovým odstupom od zobrazovanej doby či udalosti. Jakubiskov film však dokazuje, akou nenahraditeľnou kvalitou môže byť, keď sa umenie nepozerá na skutočnosť z diaľky, ale rozhliada sa okolo seba, keď nezobrazuje zápas, ale sám je súčasťou zápasu. Jakubisko premieta na plátno priebežnosť svojich úvah, nie ich rezultát. V časoch anarchie ľudský svet ukazuje svoju tvár. Zviditeľňuje sa, kto je kto, to najsúkromnejšie sa stáva verejným a verejné súkromným – civilizáciou rozlamovaná jednota ľudského bytia sa, aj keď iba dočasne, spája a život tej chvíle je akosi „totálny“. Podstatnou hodnotou pre Jakubiska je ľudský postoj v tomto čase a k tomuto času. V dobe anarchie sa z ľudských pováh a zreteľných mechanických zákonitostí znovu tvorí ľudská spoločnosť.

Úryvok z dobového textu Ludmily Koreckej publikovanom v časopise Film a doba, ročník 39, č. 2/1993.

JURAJ JAKUBISKO (1938)
Filmografia (výber):

Pripravované - Perinbaba 2
2008 – Bathory
2004 – Post Coitum
1997 – Nejasná zpráva o konci světa
1992 – Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý
1989 – Sedím na konári a je mi dobre
1987 – Pehavý Max a strašidlá
1985 – Perinbaba
1983 – Tisícročná včela
1981 – Nevera po slovensky
1979 – Postav dom, zasaď strom
1970 (1990) – Dovidenia v pekle, priatelia
1969 – Vtáčkovia, siroty a blázni
1968 – Zbehovia a pútnici
1967 – Kristove roky

Súvisiace AIC články:
Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý v sekcii Bez cenzúry na 54. MFF Karlove Vary

publikované: 24.06.2019
aktualizované: 24.06.2019