Interview s Martinom Hollým

Programová sekcia Návraty k prameňom každoročne prináša na plátna MFF Karlove Vary klasické, kultové, raritné a neprávom opomínané filmy premietané z pôvodných či reštaurovaných kópií. Na 53. ročníku sa v medzinárodnej premiére predstaví digitálne reštaurovaný film Signum laudis (r. Martin Hollý), na karlovarskom festivale po prvýkrát uvedený v roku 1980. Psychologická dráma z obdobia 1. svetovej vojny si vtedy odniesla Zvláštnu cenu poroty. O rok neskôr vznikol pre mesačník Film a doba rozhovor s Martinom Hollým, v ktorom režisér približuje svoj vzťah k dejinám a spôsob, akým ich reflektuje vo filme.

Viacero vašich posledných filmov je zasadených blízkej minulosti. Prečo?
Myslím si, že všetko, čo zažije jedna generácia, má vzťah ku generácii predchádzajúcej. Nejde tu o problém histórie, ale o problém súčasnosti. Témy tohto typu sú pre mňa súčasnosťou. Prvá svetová vojna, hrdinovia, ktorí sa tu stretávajú, ich pocity a názory sa premietajú do ich súčasnosti. Človek, ktorý zažil prvú svetovú vojnu, nesie tieto pocity, názory v sebe ako súčasné, konfrontuje ich s mojimi pocitmi, s názormi súčasníka. Právom očakáva moju reakciu. Ja som nad touto dejinnou udalosťou a predsa, chtiac-nechtiac som v nej, stretávam sa so živými súčasníkmi – mám aj to šťastie, že môžem konfrontovať svoje pocity a názory, porovnávať ich so svojím zážitkom druhej svetovej vojny. A objavujem tretiu svetovú vojnu v nás. Začína sa zjavovať. Je to psychologická vojna. To znamená – vstupujeme do jednej obrovskej hry v časovej trojjedinosti, extatickosti okamihu, situácie, rozhodnutia. Preto svoje povolanie milujem.

Vaše postavy netušia, kde sa nachádzajú, vy jediný máte pocit veštca, pretože viete, ako to všetko skončí. To jest – mám možnosť vytvoriť svet minulosti so všetkými znakmi, aj so smradom zákopov, a predsa viem, ako to skončí. Preto môže ten môj svet existovať. Len ja viem, či postava verí správne či nesprávne. Tento človek, ktorý sa momentálne prejavuje na tejto planéte s jedinou vierou vymaniť sa z dejín, ich príťaže, ktorý neustále vedie boj so svojimi predkami, s vlastným atavizmom, s genetickými atavizmami, tento človek hľadá svoju cestu znovu – zápasí o myšlienku, a tým zdokonaľuje i človeka dnešného, žijúceho v socialistickej spoločnosti.

Ako spoločnosť, tak aj jednotlivcov budú nakoniec súdiť zase len dejiny. A tie sú neúprosné. Idú svojou zákonitou cestou – procesom zdokonaľovania. A my vieme, opäť z dejín, že žiadny proces skvalitňovania národov, celých spoločností, jednotlivcov nie je nejakou selankou, ale neustálou variáciou krívd, nespravodlivostí, potu, a bohužiaľ aj krvi. Takže si uvedomujem, že je mi bližšie nakrúcanie filmov z blízkej minulosti s vedomím, ako konflikt dopadne, než nakrúcanie filmov zo súčasnosti, kde len verím, ako by mohol konflikt dopadnúť.

Kone a vlaky predstavujú motív, ktorý sa vo vašich filmoch veľmi často opakuje. Dosahuje až symbolický rozmer?
Je to čosi z detstva. Stanica. Stále niekto odchádza, prichádza. Odkiaľ? Kam? Ako dieťa som prestál na stanici veľa času, netušiac, kto odchádza a kto prichádza. Zaujímalo ma to, bol som zvedavý, ako keď astronóm hľadá svoju hviezdu. Tak sa pre mňa vlaky stali symbolom zvedavosti, objavu sveta a jeho ľudí... Tak je to aj s koňmi. Žijú s človekom tak dlho, sú to ušľachtilé zvieratá; slúžia človeku a tento človek ich neraz zneužíva. Robia preňho ťažkú prácu, musia s ním na bojiská... Spomeňte si na Signum laudis. „Zabiť kone?“, pýta sa v jednej scéne Lukavský (herec Radovan Lukavský – pozn. red.). V tej jednej vete, v jedinom pohľade, je celá filozofia. Je to des, že sa mu hrôzou aj tie umelé fúzy naježia. Veľký okamih veľkého herca. Ale nie len to – je to pravda, až fyzická pravda. A o tú snáď ide.

Zdroj: BRECHTOVÁ, A. 1981. Bohatství žánrů – jednota myšlenky, rozhovor s režisérem Martinem Hollým. In Film a doba. č. 8, s. 431-432.

Súvisiace AIC články:
Signum laudis v sekcii Návraty k prameňom na 53. MFF Karlove Vary.

publikované:
aktualizované: 22.06.2018