Interview s Ivanom Ostrochovským

Ivan Ostrochovský (1972) je filmový scenárista, režisér a producent (sentimentalfilm, Punkchart films). Pred hraným režijným debutom Koza (2015) uvedeným v sekcii Fórum na 64. Berlinale, nakrútil napríklad dokumenty Menšie zlo (2004) či Ilja (2010) a spolu s Palom Pekarčíkom a Petrom Kerekesom dokument Zamatoví teroristi (2013) ocenený cenou Fedora na 48. MFF Karlove Vary a čitateľskou cenou denníka Tagesspiegel na 63. Berlinale. Produkoval filmy Nina (2017, r. Juraj Lehotský), 5 October (2016, r. Martin Kollar) či Hotel Úsvit (2016, r. Mária Rumanová), ako koproducent sa podieľal aj na snímkach Nesvatbovo (2010, r. Erika Hníková), Až do mesta Aš (2010, r. Iveta Grofová) a mnohých ďalších.

Do hlavnej súťaže MFF Karlove Vary boli vybrané hneď dva filmy, na ktorých ste sa podieľali ako koproducent – Domestik (r. Adam Sedlák) a Všetko bude (r. Olmo Omerzu). Ako hodnotíte spoluprácu s českými kolegami?

S Jirkom Konečným a Olmom Omerzu som robil aj na ich predošlom filme - Rodinnom filme – a mám ich rád. Olmo podľa mňa vytvára veľmi špecifický a potrebný chodník v rámci českej kinematografie. Fandím mu a som rád, že mu s tým môžem aspoň trochu pomáhať.

Pri Domestiku to bola moja prvá spolupráca s Jakubom (Jíra – pozn. red.) a Adamom (Sedlák – pozn. red.). Nerád spolupracujem s ľuďmi, ktorých nepoznám, ale presvedčila ma Adamova jasná autorská a vizuálna koncepcia a myslím, že o ňom ešte budeme počuť.

Čo je pre vás kľúčové pri výbere filmového projektu?

Kľúčové je pre mňa to, aby ľudia, ktorí za filmom stoja a s ktorými potom spolupracujem, boli v nejakom ohľade šikovnejší než ja.

Ste aj filmový scenárista a režisér. Ako vstupujete do tvorivého procesu v z pozície producenta?
Je to veľmi individuálne. Na väčšine projektov do tvorivého procesu vôbec nevstupujem. Ako som už spomenul vyššie, verím, že ľudia, ktorým produkujem film, sú šikovnejší než ja, takže im autorsky stopercentne dôverujem. Mám taký zvyk, že si filmy, ktoré produkujem alebo koprodukujem pozriem až rok po ich premiére.

Film Nina, ktorý mal premiéru minulý rok v Karlových Varoch som ešte nevidel. Na začiatku svojej producentskej kariéry som ešte chodieval do strižne, ale buď som z nej odchádzal sklamaný, keď som mal pocit, že to nešlo veľmi dobre, alebo naopak, keď to išlo veľmi dobre, tak som autorsky žiarlil. Teda ani v jednom ani v druhom prípade som neodchádzal pozitívne naladený. Takže som tam prestal chodiť. Navyše, vyzerá to tak, že moja neprítomnosť v strižni , kvalite filmov nič neubrala. A odvtedy aj oveľa lepšie spávam.

Za tých pár rokov práce v slovenskom audiovizuálnom prostredí ako vnímate jeho vývoj z hľadiska produkčného zázemia a aj zázemia pre koprodukcie?
Narastajúci počet filmov, narastajúci počet divákov, narastajúce úspechy na významných medzinárodných festivaloch v Cannes, v Berlíne, či v Toronte sú, myslím, jasnou odpoveďou.

Súvisiace AIC články:
Česko-slovenská koprodukcia Domestik v Hlavnej súťaži 53. MFF Karlove Vary.
Všetko bude (r. Olmo Omerzu) v Hlavnej súťaži 53. MFF Karlove Vary.

publikované:
aktualizované: 22.06.2018