Wanda Adamík Hrycová (1978) je producentkou filmu Čiara, štvrtého celovečerného filmu Petra Bebjaka (predchádzajúce filmy Čistič (2015), Zlo (2012) a Marhuľový ostrov (2011)). Pred tým, než sa začala venovať filmovej produkcii, pracovala ako zástupkyňa výkonného riaditeľa rádia TWIST, následne pôsobila na pozícii generálnej riaditeľky Divadla Nová Scéna a v roku 2008 produkovala muzikál Producenti podľa rovnomenného amerického muzikálu režiséra Mela Brooksa. Vybrané audiovizuálne projekty zahŕňajú TV seriál Silvánovci (r. Karol Spišák, 1996 – 1997), film Fontána pre Zuzanu 3 (r. Dušan Rapoš, 1999), a úspešnú koprodukciu Colette (r. Milan Cieslar, 2013) .

Film Čiara vznikol ako tvoj producentský koncept – ako dlho si niesla príbeh v hlave a čo ťa inšpirovalo natočiť tento film o slovensko-ukrajinskom pohraničí?
Oblasť slovensko-ukrajinskej hranice poznám od malička. Pochádza odtiaľ moja mama a žili tam starí rodičia. Som odchovaná na smutno-smiešnych pašeráckych historkách plných drámy a osobných ľudských príbehov.

Pamätám si, že keď som v puberte chodila k babke, tak na tej tradičnej východoslovenskej dedine bolo úplne bežné, že sa po ulici prechádzali Afganci, Číňania, Gruzínci, Čečeni. Utekali k nám nelegálne, podľa toho, kde na svete bol práve vojnový konflikt. Do rozpadu Sovietskeho zväzu nikto neriešil, kto býva za hranicou, čo je za hranicou, žiadny kontakt so Sovietskym zväzom akoby neexistoval. A keď sa toto impérium rozpadlo, vznikla Ukrajina a nastal obrovský chaos.

Tento stav však priniesol možnosti dovtedy nevídaného charakteru. Tým, že na Ukrajine bolo málo všetkého, až na nesmierne lacný alkohol, benzín a cigarety, obe strany veľmi rýchlo prišli na to, ako tieto podmienky zúročiť.

V určitom momente som si teda povedala, že toto je tá téma, ktorú treba natočiť. Myšlienka zrealizovať tento projekt prišla v lete 2013. Chytila som sa jej a šlo to pomerne rýchlo. Celý film - od nápadu až po finálnu verziu - sa nám podarilo zrealizovať za štyri roky, čo je podľa môjho názoru slušný výkon. Aj vzhľadom na to, že je to vlastne môj producentský majoritný celovečerný filmový debut.

Na základe čoho si si vybrala realizačný tím k filmu?
Príbeh sa odohráva na východnom Slovensku a keď som chcela tú špecifickú atmosféru východu preniesť na papier, bolo nutné ho precítiť, zažiť. . Prvý človek, ktorého som oslovila na spoluprácu, bol scenárista Peter Balko. Petra som predtým nepoznala, oslovila som ho na základe odporúčaní a jeho práce na filme Kandidát (r. Jonáš Karásek), ktorý sa mi veľmi páčil.

Zobrala som ho teda na „zber materiálu“ na slovensko-ukrajinskú hranicu, kde ho dva týždne členovia mojej rozvetvenej rodiny opíjali, zoznámili sme sa tam s policajtmi, colníkmi, bývalými pašerákmi a to tak na slovenskej ako i ukrajinskej strane a tí nám rozprávali nekonečné smutno-smiešne pašerácke historky. To mu veľmi pomohlo precítiť atmosféru východu do špiku kosti. A tento genius loci sa mu podarilo preniesť aj do scenára.

Keď bola hotová piata verzia scenára (dohromady ich bolo 10), oslovila som režiséra Petra Bebjaka, môjho spolužiaka z vysokej školy, ktorého absolventský film Štefan som kedysiprodukovala. Jeho tvorba je pre mňa veľmi zaujímavá - robí žánrové filmy, výborne pracuje s hercami a najmä ovláda žáner krimi. Navyše vie na pľaci navodiť úžasnú atmosféru a jeho spolupráca s kameramanom Martinom Žiaranom je perfektná.

Svetová premiéra na Áčkovom festivale ako je MFF Karlove Vary je pre film iba začiatok úspešnej cesty. Čo to pre teba znamená a aké sú tvoje ďalšie plány s filmom?
Mať svetovú premiéru na festivale v Karlových Varoch je pre mňa veľká česť a nesmierne sa tomu teším. Teší ma to o to viac, že KVIFF jedna z prvých zahraničných platforiem, kde som Čiaru, vtedy ešte pod pracovným názvom „SchengenStory“, prezentovala v rámci sekcie Pitch and Feedback. Tiež by som sa samozrejme potešila, ak by film oslovil i ďalších festivalových zástupcov.

Vary sú pre mňa dôležité aj z hľadiska českého publika. Keďže film nemá českého koproducenta, dá sa povedať, že v Čechách sme trošku v nevýhode, napriek tomu, že na filme spolupracovali aj českí herci a členovia štábu. Bude teda komplikovanejšie presadiť sa na českom trhu, ale dúfam a verím, že aj vďaka Varom sa nám to podarí, a že film zaujme ľudí v českej distribúcii. Budem nám držať palce.

Čiara je koprodukcia Slovenska s Ukrajinou, čo je skôr výnimka ako pravidlo. Ako hodnotíš túto spoluprácu a jej prínos pre slovenské audiovizuálne prostredie?
Čiara je prvá bilaterálna koprodukcia Slovenska s Ukrajinou. Spolupráca to bola dobrá, aj keď nie vždy ľahká. Ide o krajinu mimo Európskej únie a schengenskej zóny, a teda i legislatíva je totálne odlišná.

Štáb pozostával z polovice z Ukrajincov a z polovice zo Slovákov. To prinieslo do tímu neuveriteľné osvieženie - nielen osobné, ale aj kreatívne. Bolo príjemné spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú absolútni profesionáli, aj keď sme ich vôbec nepoznali.

V tomto som sa však úplne spoľahla na našich ukrajinských partnerov, ktorí nám zabezpečili najlepších ľudí vo fachu.

Na aké pripravované projekty z dielne Wandal Productions sa môžeme tešiť v budúcnosti?
Pripravujem teraz jeden veľký projekt. Chcela by som natočiť štylizovaný politický triler voľne inšpirovaný kauzou Gorila – príbeh o tom, ako nám hŕstka oligarchov ukradla našu krajinu. Zaujímajú ma aktuálne témy, ktoré hýbu touto spoločnosťou, a myslím si, že je našou povinnosťou reflektovať to, čo sa u nás deje. Je to pre mňa téma, ktorú nevyhnutne treba spracovať. Pevne verím, že Audiovizuálny fond tento projekt podporí.

Osobný citát: Keď som bola menšia, mala som knižku, kde som si zapisovala citáty. Keď som si ich s odstupom času čítala, musela som sa veľmi smiať. Takže, momentálne nemám nič naformulované. Snažím sa žiť spokojný, šťastný a nezávislý život v kruhu mojich najbližších.
Obľúbené slovo: Momentálne je to rodina a deti.
Film, ktorý by si vedel pozerať miliónkrát dokola: Tí, ktorí ma poznajú dobre vedia, že prakticky akýkoľvek J Ja si totiž nepamätám filmy. Môžem si film pozrieť aj päťkrát a obvykle prídem až pri záverečných titulkoch na to, že už som ho videla. Existuje však aj niekoľko výnimiek, ktoré poznám naspamäť a kedykoľvek si ich rada naordinujem opäť.
Obľúbené jedlo: Všetko, z čoho sa priberá – pirohy, bryndzové halušky, typicky slovenské ťažké múčne jedlá.

Čiara Petra Bebjaka v Hlavnej súťaži na MFF Karlove Vary

publikované:
aktualizované: 12.06.2018