Režisér Juraj Lehotský debutoval dokumentárnym filmom Slepé lásky (2008), ktorý bol uvedený na MFF v Cannes v prestížnej sekcii Quinzaine des Réalisateurs, kde získal Cenu medzinárodnej konfederácie artkín (CICAE) Art Cinema Award 2008. Svoj druhý celovečerný film Zázrak (2013) predstavil vo svetovej premiére na MFF Karlove Vary, odkiaľ si odniesol Zvláštne uznanie zo sekcie Na východ od Západu. Po štyroch rokoch sa Lehotský na karlovarský festival vracia. V rovnakej sekcii bude súťažiť s novým filmom Nina (2017).

Hlavnou hrdinkou filmu je dvanásťročné dievča, ktorého rodičia sa rozvádzajú. Je to dnes aktuálna téma, že si sa rozhodol rozprávať príbeh dievčaťa v takejto situácii?
Vzniklo to veľmi jednoducho. S Marekom Leščákom sme cítili, že okolo nás je množstvo rodín, ktoré sa rozpadajú a že je to podstatná téma. Môže sa zdať, že už bola mnohokrát realizovaná, no prišlo nám zaujímavé prerozprávať ju práve očami dieťaťa, ktoré prežíva rozpad známeho prostredia a prechádza do nového režimu života. Chceme divákovi ponúknuť ponor do čias, keď sme boli aj my deťmi, a prežiť si neľahký stav, keď vás opúšťajú tí najbližší, otec a mama, a nastavujú sa nové pravidlá. Film sme nerobili ako návod na život, nechceli sme kriminalizovať rozvod a moralizovať. Je to film, kde môžeme z rôznych pohľadov prežiť takýto život a na chvíľu sa zamyslieť nad sebou, nad tým, čo vlastne strácame.

Vychádzali ste z nejakých konkrétnych skúseností dieťaťa v podobnej situácii?
Myšlienku spovedať dieťa z rozpadnutej rodiny sme veľmi rýchlo zavrhli, lebo by sme mohli vyvolať nežiaduce psychické návraty a bolo by to veľmi necitlivé. Skôr si myslím, že sme čerpali tak trochu zo seba. Aj keď žijeme zatiaľ, chvalabohu, v kompletných rodinách, každý z nás už prechádzal nejakými krízami alebo ťažšími obdobiami. Obaja tiež máme deti, čiže dobre vieme, čo asi cítia, čo potrebujú, čo majú radi a čo sú tie ich maličkosti, ktoré môžeme ľahko prehliadať. A to hlavne, keď riešime vlastné problémy, keď sa stávame egoistickými k sebe a ubližujeme si. Sú to niekedy malé veci, ktoré sú však pre deti veľmi dôležité.

Ktorá časť v procese prípravy filmu bola najnáročnejšia?
Dôležitou fázou bolo písanie scenára. Chceli sme napísať pútavý, pravdivý a dramatický príbeh s jedinečnými prvkami. Nastolil som si prísne pravidlá, aby bol scenár pevný, aby to pri nakrúcaní fungovalo a aby som mal čo najmenej práce v strižni. Prizvali sme aj českého dramaturga Jana Gogolu st., ktorý sa na to pozeral z odstupu a veľmi nám pomohol.

Aká je Nina?
Nina má svoj svet fantázie a veľmi originálnu hravosť. Je to dievča, ktoré vie snívať a dokáže z banálnych vecí niečo vykúzliť. Zároveň si ide za svojím. Mám pocit, že divák ju dokáže prijať za svoju. Bibianu, predstaviteľku Niny, som si veľmi obľúbil, čo je podľa mňa dobrý predpoklad na to, aby si ju obľúbil aj divák a mohol ju mať rád.

Nina sa profesionálne venuje závodnému plávaniu. Prečo ste jej ako koníček zvolili práve plávanie?
Cez šport a plávanie sme chceli ukázať veľkú silu a bojovnosť postavy. Táto rovina nám umožnila ukázať, ako aj dieťa dokáže svojím úsilím a veľkou túžbou vybojovať veľa. Túžba vyhrať je metaforou celého príbehu, Nina bojuje za svoju rodinu, mamu a otca.

Aký máš vzťah k festivalu v Karlových Varoch? Premiéroval si tu aj svoj predchádzajúci film Zázrak.
Festival v Karlových Varoch je pre Slovákov jeden z najkrajších vôbec, pretože sa tam stretávame s Čechmi, kamarátmi a je nám to tam blízke. Je to aj zvláštny stred Európy, prestížny festival, kde chodia ľudia, ktorí vedia, čo sú kvalitné filmy. Pre slovenskú snímku je to najprirodzenejší začiatok festivalovej cesty.

Nina Juraja Lehotského v Súťaži Na východ od západu na MFF Karlove Vary

publikované:
aktualizované: 29.06.2017