Juraj Krasnohorský je Producer on the Move 2023

Tento rok sa v rámci programu Producers on the Move opäť stretne dvadsať nádejných filmových producentov z rôznych európskych krajín. Náročný program bude prebiehať hybridnou formou, ako kombinácia online stretnutí pred festivalom a živých podujatí na festivale v Cannes. Slovensko v prestížnom výbere zastupuje Juraj Krasnohorský, ktorý sa producentsky podieľa na viacerých úspešných filmoch.

Aké máš očakávania od svojej účasti v programe Producers on the Move?

Producers on the Move je výber 20 producentov z Európy, ktorí sú každoročne počas festivalu Cannes prezentovaní ako nádejná nastávajúca generácia, ktorú sa oplatí sledovať. Dostať sa do tohto výberu je pre mňa veľká česť, lebo splniť podmienky nie je ľahké. Bodový systém vyžaduje mať realizované filmy, medzinárodné koprodukcie, absolvované workshopy, ale navyše aj filmy v prestížnych súťažiach ako Berlín alebo Cannes. Práve premiéra nášho filmu Umelohmotné nebo na tohtoročnom festivale v Berlíne mi umožnila dosiahnuť potrebný počet bodov. Hlavný zmysel programu vidím v tom, že v Cannes pre nás organizátori usporiadajú stretnutia s vybranými predstaviteľmi európskeho filmového priemyslu, ktorým budeme môcť exkluzívne prezentovať naše projekty. Pre mňa to má zmysel práve z tohto dôvodu, keďže sme dokončili vývoj hraného filmu Pád so scenáristom Patrikom Paššom ml. v plánovanej réžii Juraja Lehotského, ktorý máme ambíciu realizovať ako európsky film so zahraničnými partnermi, v anglickom jazyku a so špičkovým medzinárodným hereckým obsadením. Je to pre mňa nová výzva a vlastne aj v kontexte slovenského filmu je to v niečom nové. Platforma Producers on the Move, kde nás budú počas Cannes aktívne zviditeľňovať, mi môže pomôcť nájsť správnych partnerov. Vo všeobecnosti najsilnejšou devízou každého producenta je jeho osobný kredit, alebo dobrá povesť, takže akýkoľvek osobný úspech, alebo výber na prestížny workshop alebo program, je v očiach zahraničných partnerov dôležitý a môže priniesť nové pracovné príležitosti.

Do Cannes ideš aj s novým filmom, ktorý vznikol v koprodukcii spoločnosti Artichoke – animovaný film Electra čaká svetová premiéra v súťaži La Cinef. Na akých ďalších projektoch pracuješ?

Okrem filmu Electra, veľmi očakávaného druhého filmu oscarovej režisérky Darie Kashcheeva, bude mať z našej produkcie premiéru tento rok ešte krátky animovaný film maďarského režiséra Olivéra Hegyiho Záhrada srdca. Dúfame, že na budúci rok sa nám podarí dokončiť ďalšie dva krátke animáky, Hurikán režiséra Jana Sasku a Všetko, čo sme nestihli slovenskej režisérky Marty Prokopovej. Z celovečerných animovaných filmov nakrúcame tento rok bábkový dlhometrážny film pre deti O nepotrebných veciach a ľuďoch, ktorý je ďalšou veľmi zaujímavou koprodukciou dokonca štyroch krajín – Česka, Slovenska, Slovinska a Francúzska. Teším sa však aj z pokračovania úspešnej dokumentárnej série o slovenskej architektúre Ikony, na ktorej pracujeme a ktorá by sa mala okrem druhej slovenskej série dočkať aj medzinárodnej, stredoeurópskej verzie.

Medzi dokončenými i rozpracovanými projektmi Artichoke nájdeme hrané filmy, dokumentárny seriál, no najvýraznejšie zastúpenie majú bezpochyby animované diela. Na Slovensku sa producentmi animovaných filmov stávajú najmä ich režiséri. Čo ťa k animácii najsilnejšie pritiahlo?

Animácia ma vždy lákala, a aj keď som ešte začínal ako režisér, mal som ambíciu robiť aj animované filmy. Nikdy som to nerozlišoval podľa techniky, ani neskôr, keď som už pracoval výhradne ako producent. Skrátka, keď je animácia ten najlepší spôsob, ako vyrozprávať príbeh, tak to funguje. Napríklad známy Valčík s Bašírom je ten prípad, pri ktorom nikomu nenapadne pozastavovať sa nad tým, či by nebolo lepšie, keby to bol hraný film. Prácou na animovaných filmoch za posledných desať rokov som si však obľúbil aj ľudí vo svete animovaného filmu, najmä cez aktivity spojené s medzinárodným združením CEE Animation, kde som založil a vediem aj vzdelávací tréning CEE Animation Workshop. Ľudia z prostredia animovaného filmu mi vždy pripadali menej súťaživí, akosi pohodovejší v porovnaní s tvorcami z oblasti hraného filmu.

Na tohtoročnom Berlinale mal v sekcii Encounters svetovú premiéru dlhometrážny animovaný film Umelohmotné nebo, ktorý vznikol v koprodukcii spoločnosti Artichoke. Ako sa zrodila táto spolupráca? Čím ťa projekt oslovil?

Umelohmotné nebo je jednou zo success stories medzinárodnej spolupráce producentov z asociácií animovaných filmov zo strednej Európy pod názvom CEE Animation. Dnes je to už veľká organizácia, pod ktorou sa realizujú workshopy aj pitchingové fórum. Práve tam som sa pred desiatimi rokmi spoznal s producentmi aj režisérmi tohto filmu, ktorí boli v tom čase pedagógmi na prestížnej budapeštianskej škole MOME. Keď prišli s nápadom na film, ktorý sa odohráva na ceste medzi Budapešťou a Tatrami a miešajú sa v ňom technológie 2D a 3D, čím sa dá práca dobre rozdeliť medzi dva tímy v dvoch krajinách, bolo prirodzené spojiť kreatívne sily, kapacity aj peniaze a skúsiť ambiciózny projekt zrealizovať.

A čím ma scenár oslovil? Absolútne sa mi zdal ako najlepší scenár, aký som kedy čítal. Vždy som inklinoval k sci-fi, ale tu bol ten ľudský príbeh, ekologický aj filozofický presah mimoriadne silný. Mal som pocit, že čítam klasiku žánru, ale ešte neobjavenú. Je to príbeh o láske dvoch ľudí vo svete, v ktorom príroda celkom vymizla a zostal len človek. Je to moderné aj aktuálne, pretože nám to kladie jasnú otázku, čo spravíme, keď klimatická kríza dopadne zle, ako tomu všetko nasvedčuje. V niečom to pripomína príbeh Adama a Evy, v niečom je to ako antická tragédia Orfeus a Eurydika, má to až mytologický rozmer. Navyše, myšlienka zobraziť náš stredoeurópsky región, Budapešť a Vysoké Tatry v 22. storočí sa mi zdala ako výborný nápad. Filmy všeobecne veľmi málo zobrazujú budúcnosť situovanú v tejto časti sveta.

V čom vidíš najsilnejšie stránky slovenskej animovanej tvorby, ktorými by mohla zaujať zahraničných producentov?

Na Slovensku máme na to, aký relatívne malý filmový priemysel, špeciálne v animovanom filme, predstavujeme, až prekvapivo veľa talentov európskeho formátu, čo je veľmi pozitívne. Kata Kerekesová so seriálmi Mimi a Líza či Websterovci je už dlhé roky úspešným príkladom pre celý stredoeurópsky región. Sú tu vynikajúce mladé režisérske talenty, ktoré môžu spraviť výrazné filmy po tom, čo sa medzinárodne presadili svojimi krátkymi prvotinami. A ukazuje sa, taká je aspoň moja skúsenosť, že dokážeme byť aj pri veľkých európskych projektoch silným partnerom, najmä v technikách spojených s 3D animáciou. Dokážeme byť prínosom ani nie tak masou skúsených ľudí, ako skôr dôvtipnými riešeniami, na ktorých stačí pracovať aj v menšom tíme. Ako príklad uvediem celovečerný animovaný film Siréna od Sepideh Farsi, ktorý bude mať takisto premiéru na Berlinale v sekcii Panoráma. Je to veľká francúzsko-belgicko-nemecko-luxemburská koprodukcia, na ktorej sme sa síce nepodieľali ako koproducenti, ale vďaka výbornému nápadu a vynikajúcej práci malého tímu z bratislavského štúdia Blue Faces sme na filme realizovali takmer 30 minút animácie.

Takže dva z filmov, na ktorých si spolupracoval, Umelohmotné nebo a Siréna, sa dostali do tohtoročného výberu Berlinale. Teraz bude Electra súťažiť v Cannes v sekcii La Cinef. Aké je tajomstvo okrem tvrdej práce?

Tu by som chcel zdôrazniť, že pokiaľ ide o rozsiahle medzinárodné koprodukcie, veľmi dôležitým nástrojom na Slovensku sú 33% vratky. Toto financovanie je európskym producentom dobre známe a práve vďaka nemu sme konkurencieschopní na európskej úrovni. Mám pocit, že hoci je náš trh malý, vďaka dobrým nápadom môžeme hrať kľúčovú úlohu aj vo veľkých a nákladných európskych filmoch. To nás zviditeľňuje na mape európskeho filmu a dovolím si tvrdiť, že naša značka bude v najbližších rokoch stúpať.

Juraj Krasnohorský
Juraj (1980) sa narodil v Bratislave kde pôsobí ako filmový producent v spoločnosti Artichoke a ako pedagogický riaditeľ medzinárodného vzdelávacieho programu pre producentov CEE Animation Workshop. Študoval fyziku, matematiku a film v Ženeve, Bilbau a Paríži a na Slovensku od roku 2008 režíroval a produkuje filmy. Je absolventom programu EAVE, členom Asociácie producentov animovaného filmu a členom predstavenstva CEE Animation. Ako pedagóg prispieva k školeniam kreatívnych producentov v Európe a v Ázii.

---

Text: Lea Pagáčová & Veronika Krejčová
Foto: archív Juraja Krasnohorského
Zdroj: What's Slovak in Cannes 2023?

Viac informácií:
Film Electra v súťaži La Cinef

publikované: 02.05.2023
aktualizované: 10.05.2023