Marek Jasaň: "Nič podobné v takej veľkej miere som predtým nerobil"

Marek Jasaň v roku 2017 vyštudoval odbor Animovaná tvorba na FTF VŠMU v Bratislave. Spolupracoval na tvorbe viacerých animovaných reklám, festivalových spotov, hier či krátkych filmov. V súčasnosti sa zameriava na tvorbu bábkovej animácie. Na filme Electra, ktorý sa vo svetovej premiére predstaví v sekcii La Cinef, spolupracoval v úlohe hlavného animátora.

Ako vznikla spolupráca pri filme Electra, čo jej predchádzalo?

Myslím, že najväčší dosah na moje spolupráce za posledné roky (vrátane tej na Electre) malo pozvanie na produkciu celovečerného stop-motion animovaného filmu Filipa Pošivača Tonda, Slávka a Génius. Popravde, bol som trochu zaskočený, keďže som s bábkovou technikou nemal veľkú skúsenosť (s výnimkou vlastného školského cvičenia). Zobral som to však ako výzvu a možnosť posunúť sa v skúsenostiach ďalej, ponuku som prijal a presťahoval sa do Prahy, kde sa film nakrúcal. Tam som spoznal mnoho profesionálov z tejto oblasti vrátane Darie Kashcheeva. Naše prvé stretnutie nebolo ničím výnimočné. Až neskôr som sa od Filipa dozvedel, že sa ho pýtala na animátorov, ktorých by mohla prizvať do svojho projektu Electra a Filip ma odporučil.

Môžeš nám priblížiť pozíciu hlavného animátora?

Ja ho vnímam ako radcu a spojku medzi režisérom a animátorom. Ako osobu, za ktorou idete, keď vám nie je jasná akcia alebo si nie ste istý, ako animačne či technicky splniť režisérovu predstavu. To však v našich malých tímoch nebolo nikdy až také potrebné a problémy sme riešili priamo s režisérom, s jeho asistentom alebo s kolegami. Každý z nás mal svoje silnejšie a slabšie stránky, navzájom sme si pomáhali, komentovali zábery a odovzdávali skúsenosti. A rovnako som to vnímal pri filme Electra, kde sme boli len dvaja animátori. Boli sme rovnocenní partneri, ktorí sa učili jeden od druhého, a postupne sme sa zdokonalili v iných typoch záberov. Vojto Kiss pracoval viac s bábkami v životnej veľkosti a ja zase so živými hercami. To, že ma neskôr označili za hlavného animátora, som sa dozvedel až po nakrúcaní, ale aj keby som to vedel skôr, na našej spoluprácu by to nič nezmenilo.

Mohol by si bližšie opísať animačnú techniku, ktorou film vznikol? V čom bola pre teba špecifická, možno nová?

Vo filme sa kombinuje pixilácia, bábková animácia a spomalene nakrútené zábery. Nič podobné v takej veľkej miere som predtým nerobil. Veľkou výzvou bola najmä práca s hercami. Pri pixilácii živých ľudí totiž neplatia mnohé veci, na ktoré ste ako animátor zvyknutý. Musíte rátať s tým, že ľudia majú obmedzenú výdrž. Každý záber s hercom bol navrhnutý tak, aby sa stihol nasnímať do troch hodín, ale aj to už bolo občas na hrane. Keď ste si dobre zafixovali bábku, zostala stáť na mieste cez obednú prestávku alebo aj cez noc, a tak ste záber mohli nakrúcať viac dní. S hercom som robil záber bez prestávky. Myslím, že to bolo pre obe strany sprvu dosť náročné a hercom aj chvíľu trvalo, kým si zvykli, že ich pohyb určuje animátor, a nie oni sami.

Využívali sme aj bábkovú stop-motion animáciu, a to pri väčšine predmetov vrátane látok, mejkapu hercov či animovateľných figurín v životnej veľkosti, vytvorených na mieru . A treťou technikou, s ktorom sme pracovali, bola akási spomalená obmena klasicky nakrútených záberov. Herci museli asi päťkrát pomalšie zahrať akciu a pritom ich snímala kamera s vyššou frekvenciou. Záber sa potom postprodukčne zrýchlil a vystrihlo sa z neho niekoľko políčok, aby sa vytvoril dojem pixilácie. Tak bolo urobených iba zopár záberov, ktoré by sa predchádzajúcimi dvoma technikami robili veľmi komplikovane.

Film Electra môžeme dnes už vidieť na plátne, no predpokladám, že pracuješ na ďalších projektoch. Môžeš nám niektoré prezradiť, prípadne aj bližšie predstaviť?

Z tých väčších spomeniem dlhometrážny animovaný projekt O nepotrebných veciach a ľuďoch, kde som opäť v úlohe animátora. Ide o koprodukčný projekt štyroch krajín (Francúzska, Česka, Slovenska a Slovinska). Slovenskú časť produkuje Artichoke a režíruje Patrik Pašš ml. Opäť to bude bábkový projekt s novými technickými výzvami a animačnými kombináciami, ktoré by mohli diváka zaujať. Vo filme si členovia rodiny rozprávajú príbehy prepojené témou nepotrebnosti. Každý minipríbeh sa nakrúca v inej krajine a ten slovenský je o dvoch chlapcoch, ktorí odhalia tajomstvo opusteného jabloňového sadu. Okrem toho sa naďalej venujem aj menším animačným zákazkám či už v komerčnej, alebo v umeleckej sfére.

---

Text: Lea Pagáčová
Fotka: archív Mareka Jasaňa
Zdroj: What's Slovak in Cannes 2023?

Viac informácií:

Film Electra v súťaži La Cinef

publikované: 08.05.2023
aktualizované: 10.05.2023