|
|
CANNES INTERNATIONAL FILM FESTIVAL |
Interview s Katarínou Krnáčovou
Čo pre teba znamená účasť v Producers on the Move?
Je to pre mňa vďačná príležitosť spoznať nových ľudí, naučiť sa niečo nové, vytvoriť si nové kontakty pracovné aj kamarátske, na ktoré môžeme v budúcnosti nadviazať. Zároveň festival v Cannes je fascinujúce miesto, a som rada, že ho môžem opäť navštíviť a spoznať aj v rámci tejto platformy.
Piata loď je tvoj prvý film ako producentky, no túto funkciu si si už viackrát vyskúšala (Afganské ženy za volantom, Ďakujem, dobre, Môj pes Killer, Slovensko 2.0). Ako ťa to pripravilo na Piatu loď?
Afganské ženy za volantom bol dokumentárny projekt, na ktorom som sa učila ‚za pochodu’, a aj vďaka nemu som zistila, že ma to viac ťahá k hraných filmom. Na ďalších spomenutých projektoch som pracovala na rôznych pozíciách, začínajúc vedúcou produkcie (Ďakujem, dobre), line producer (Slovensko 2.0) na filme Môj pes Killer som pracovala na vývoji a predprodukcii, a neskôr ako konzultantka, nakoľko sa mi tesne pred nakrúcaním narodilo moje druhé dieťa a teda do výroby som už nešla. Každý z týchto projektov ma veľa naučil, bolo užitočné, že som začala úplne “odspodu”, teda od samotnej produkcie, a postupne som prechádzala cez rôzne funkcie. Film Piata loď bol prvým filmom, na ktorom som pracovala ako samostatná producentka, a mala som veľké šťastie, že zároveň s predprodukciou a samotným nakrúcaním som absolvovala aj ročný producentský program EAVE, ktorý mi veľmi pomohol v rámci medzinárodných kontaktov, a mohla som tak aj Piatu loď dostať na medzinárodnú scénu. O to viac ma potešilo, keď toto úsilie bolo zavŕšené cenou Krištáľový medveď, ktorú film získal tento rok na Berlinale.
Čo by producent mal priniesť do projektu a kde by si, podľa teba mal stanoviť hranicu?
Nenazvala by som to hranice, skôr prieniky pracovných políčok. Vždy sa snažím hľadať cestu, ako veci radšej prepájať, než ich oddeľovať hranicami. Film je tímové dielo, kde každý člen tímu má svoje miesto a svoju prácu, ale bez vzájomnej spolupráce tie pozície nemajú svoj plný význam. Preto spolupráca, vzájomný rešpekt a spoločný cieľ by mali byť jednotné pre celý tím. Producent by mal tím zastrešovať, a zároveň rozumieť každej zo zložiek. Podľa toho, v akom štádiu pracujem na projekte, raz som biznismenkou, raz právničkou, účtovníčkou, ale aj psychologičkou, babysitterkou, dizajnérkou či hovorkyňou. Každý projekt je iný a vyžaduje si aj iný prístup, preto je kľúčová vzájomná komunikácia a dôvera. A producent by mal byť otvorený, a pripravený hľadať stále nové cesty a riešenia.
Aká bola plavba Piatej lode k tebe, alebo teba k Piatej lodi?
S Ivetou Grófovou sme robili na filmovom projekte Slovensko 2.0, a po skončení ma oslovila, že hľadá producenta na film Piata loď. Ten už mala vo fáze rozvinutého developmentu v rámci svojej produkčnej spoločnosti Hulapa film, a tak som s radosťou naskočila na loď a pohli sme sa ďalej.
Na čom aktuálne pracuješ?
Momentálne mám v predprodukcii film o detskom dobrodružstve, Leto s Bernardom, ktorý vzniká ako slovenko-nemecko-česká koprodukcia v réžii debutujúcej Martiny Sakovej, vo vývoji road-movie Stand Up režiséra Juraja Bohuša a začal ma fascinovať svet high-end televíznych seriálov, momentálne vyvíjam historickú dramatickú mini-sériu.
Piata loď, ale aj tvoj pripravovaný film Leto s Bernardom sú filmy o deťoch tvárou tvár problémovým dospelákom. Je to len zhoda náhod, alebo osobno-profesionálna inklinácia? Čo ťa na oboch príbehoch zaujalo?
V prvom rade som sama matkou dvoch detí, čiže príbehy o deťoch sa ma dotýkajú ako matky. Zároveň som presvedčená, že v súčasných kinách chýbajú filmy, ktoré by mohli prirodzene komunikovať s deťmi a mladými ľuďmi. Tí si svoj audiovizuálny obsah samozrejme nájdu niekde inde, na internete, ale je podľa mňa dôležité, aby vznikali filmy v domácej produkcii, ktoré sa týkajú života tu, v tejto krajine, a nie napríklad na nejakej americkej strednej škole. Cielene tieto témy pre filmy nevyhľadávam, témy si však našli mňa.
Ako by si strávila Leto s Bernardom?
Vonku, pri vode, s kamarátmi, s deťmi, s rodinou. Asi by sme sa aj hrali na indiánov, prespali v stane a porušili pár pravidiel na ceste za dobrodružstvom. Vlastne podobne, ako Jonáš z filmu Leto s Bernardom!
Profil Producer on the Move: Katarína Krnáčová
publikované:
aktualizované: 16.05.2017