English                                                        Nedeľa 13.10.2024, 12:35




BERLINALE
Medzinárodný filmový festival Berlín

Rozhovor s Jurajom Krasnohorským

Juraj (1980) sa narodil v Bratislave kde pôsobí ako filmový producent v spoločnosti Artichoke a ako pedagogický riaditeľ medzinárodného vzdelávacieho programu pre producentov CEE Animation Workshop. Študoval fyziku, matematiku a film v Ženeve, Bilbau a Paríži a na Slovensku od roku 2008 režíroval a produkuje filmy. Je absolventom programu EAVE, členom Asociácie producentov animovaného filmu a členom predstavenstva CEE Animation. Ako pedagóg prispieva k školeniam kreatívnych producentov v Európe a v Ázii.

Film Umelohmotné nebo vznikol v koprodukcii s tvojou spoločnosťou Artichoke. Ako sa zrodila táto spolupráca? Čím ťa projekt oslovil? 

Umelohmotné nebo je jednou zo success stories medzinárodnej spolupráce producentov z asociácií animovaných filmov zo strednej Európy pod názvom CEE Animation. Dnes je to už veľká organizácia, pod ktorou sa realizujú workshopy aj pitchingové fórum. Práve tam som sa pred desiatimi rokmi spoznal s producentmi aj režisérmi tohto filmu, ktorí boli v tom čase pedagógmi na prestížnej budapeštianskej škole MOME. Keď prišli s nápadom na film, ktorý sa odohráva na ceste medzi Budapešťou a Tatrami a miešajú sa v ňom technológie 2D a 3D, čím sa dá práca dobre rozdeliť medzi dva tímy v dvoch krajinách, bolo prirodzené spojiť kreatívne sily, kapacity aj peniaze a skúsiť ambiciózny projekt zrealizovať.

A čím ma scenár oslovil? Absolútne sa mi zdal ako najlepší scenár, aký som kedy čítal. Vždy som inklinoval k sci-fi, ale tu bol ten ľudský príbeh, ekologický aj filozofický presah mimoriadne silný. Mal som pocit, že čítam klasiku žánru, ale ešte neobjavenú. Je to príbeh o láske dvoch ľudí vo svete, v ktorom príroda celkom vymizla a zostal len človek. Je to moderné aj aktuálne, pretože nám to kladie jasnú otázku, čo spravíme, keď klimatická kríza dopadne zle, ako tomu všetko nasvedčuje. V niečom to pripomína príbeh Adama a Evy, v niečom je to ako antická tragédia Orfeus a Eurydika, má to až mytologický rozmer. Navyše, myšlienka zobraziť náš stredoeurópsky región, Budapešť a Vysoké Tatry v 22. storočí sa mi zdala ako výborný nápad. Filmy všeobecne veľmi málo zobrazujú budúcnosť situovanú v tejto časti sveta.

Autormi scenára a režisérmi filmu je dvojica Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó. Ide však o maďarsko-slovenskú koprodukciu. Ako tento projekt ovplyvnil slovenské prostredie?

Film Umelohmotné nebo sa realizuje kombináciou technológií. Postavy sú v 2D, zatiaľ čo priestory a všetky predmety boli vyrobené v 3D a v 3D sa budú aj pohybovať kamery. To nám umožnilo rozdeliť prácu do dvoch tímov. Všetko týkajúce sa 2D sa realizovalo v Maďarsku a 3D zase na Slovensku. Na tomto filme vyrástol celý tím mladých slovenských animátorov v štúdiu Ekran pod supervíziou Petra Košťála. A to bol aj zámer, prečo priniesť tento film na Slovensko – aby naši profesionáli získali skúsenosti a aby sa vybudovalo zázemie, ktoré bude vedieť uplatniť získané know-how a kapacity pri ďalších slovenských projektoch. To sa skutočne podarilo a ten istý tím teraz pokračuje ďalším 3D projektom, ktorým je film slovenskej režisérky Marty Prokopovej, takisto v našej produkcii.

Medzi dokončenými i rozpracovanými projektmi Artichoke nájdeme hrané filmy, dokumentárny seriál, no najvýraznejšie zastúpenie majú bezpochyby animované diela. Na Slovensku sa producentmi animovaných filmov stávajú najmä ich režiséri. Čo ťa k animácii najsilnejšie pritiahlo?

Animácia ma vždy lákala, a aj keď som ešte začínal ako režisér, mal som ambíciu robiť aj animované filmy. Nikdy som to nerozlišoval podľa techniky, ani neskôr, keď som už pracoval výhradne ako producent. Skrátka, keď je animácia ten najlepší spôsob, ako vyrozprávať príbeh, tak to funguje. Napríklad známy Valčík s Bašírom je ten prípad, pri ktorom nikomu nenapadne pozastavovať sa nad tým, či by nebolo lepšie, keby to bol hraný film. Prácou na animovaných filmoch za posledných desať rokov som si však obľúbil aj ľudí vo svete animovaného filmu, najmä cez aktivity spojené s medzinárodným združením CEE Animation, kde som založil a vediem aj vzdelávací tréning CEE Animation Workshop. Ľudia z prostredia animovaného filmu mi vždy pripadali menej súťaživí, akosi pohodovejší v porovnaní s tvorcami z oblasti hraného filmu.

Aké projekty máte aktuálne rozpracované?

Z animovaných filmov nakrúcame tento rok bábkový dlhometrážny film pre deti O nepotrebných veciach a ľuďoch, ktorý je ďalšou veľmi zaujímavou koprodukciou dokonca štyroch krajín – Česka, Slovenska, Slovinska a Francúzska. Tento rok budú mať z našej produkcie premiéru ešte dva krátke animované filmy: film maďarského režiséra Olivéra Hegyiho Záhrada srdca a veľmi očakávaný druhý film oscarovej režisérky Darie Kashcheeva Electra. A poem. Dúfame, že na budúci rok sa nám podarí dokončiť ďalšie dva krátke animáky, Hurikán režiséra Jana Sasku a Všetko, čo sme nestihli slovenskej režisérky Marty Prokopovej. Teším sa však aj z pokračovania úspešnej dokumentárnej série o slovenskej architektúre Ikony, na ktorej pracujeme a ktorá by sa mala okrem druhej slovenskej série dočkať aj medzinárodnej, stredoeurópskej verzie. No a veľké ambície máme s hraným scenárom Pád od Patrika Pašša a Laury Sivákovej. O réžii diskutujeme s Jurajom Lehotským a film by sme radi skúsili realizovať so zahraničnými hercami ako taký väčší, európsky film.

V čom vidíš najsilnejšie stránky slovenskej animovanej tvorby, ktorými by mohla zaujať zahraničných producentov?

Na Slovensku máme na to, aký relatívne malý filmový priemysel, špeciálne v animovanom filme, predstavujeme, až prekvapivo veľa talentov európskeho formátu, čo je veľmi pozitívne. Kata Kerekesová so seriálmi Mimi a Líza či Websterovci je už dlhé roky úspešným príkladom pre celý stredoeurópsky región. Sú tu vynikajúce mladé režisérske talenty, ktoré môžu spraviť výrazné filmy po tom, čo sa medzinárodne presadili svojimi krátkymi prvotinami. A ukazuje sa, taká je aspoň moja skúsenosť, že dokážeme byť aj pri veľkých európskych projektoch silným partnerom, najmä v technikách spojených s 3D animáciou. Dokážeme byť prínosom ani nie tak masou skúsených ľudí, ako skôr dôvtipnými riešeniami, na ktorých stačí pracovať aj v menšom tíme. Ako príklad uvediem celovečerný animovaný film Siréna od Sepideh Farsi, ktorý bude mať takisto premiéru na Berlinale v sekcii Panoráma. Je to veľká francúzsko-belgicko-nemecko-luxemburská koprodukcia, na ktorej sme sa síce nepodieľali ako koproducenti, ale vďaka výbornému nápadu a vynikajúcej práci malého tímu z bratislavského štúdia Blue Faces sme na filme realizovali takmer 30 minút animácie.

Siréna je popri Umelohmotnom nebi ďalším veľkým animovaným titulom vo výbere tohtoročného Berlinale, na ktorom si spolupracoval. Môžeš nám k tomu povedať viac?

Francúzsky producent Sébastien Onomo, s ktorým som sa znovu spoznal práve cez sieť CEE Animation, hľadal veľký počet 3D animátorov, pretože nestíhali po rokoch dokončiť rozrobený film. Žiaľ, Slovensko nie je krajina, kde sa dajú nájsť masy animátorov, akých hľadal. Oslovil som však štúdio Blue Faces a ponúkli sme nápad využiť technológiu motion capture, ktorú štúdio dobre ovláda. Je to technológia, pri ktorej má herec na sebe špeciálny oblek so senzormi zachytávajúcimi pohyb. Spárovali sme teda modely kreslených postáv filmu so živými hercami, čím sme ušetrili množstvo času pri animácii. Dovtedy bol každý pohyb animovaný ručne, čo je časovo veľmi náročné. Táto technika veľmi vyhovovala režisérke Sepideh Farsi, keďže mala viac skúseností z hraného filmu – vďaka nám mohla namiesto animácie režírovať živých hercov, ktorých pohyb sa prenášal do animácie. Bol to pre film rozhodujúci moment (game changer) a francúzsky producent nám odvtedy robí úžasnú reklamu, lebo ako vraví, we "saved his ass". Vďaka pozitívnej reputácii získanej Sirénou sme vstúpili do ďalších dvoch veľkých koprodukcií, ktoré vyvíjame, kde prinášame špecifické know-how, nadobudnuté práve pri Siréne. Veľmi dôležitým nástrojom pre nás pri týchto rozsiahlych koprodukciách je, a to chcem zdôrazniť, možnosť čerpať na Slovensku vratky vo výške 33 percent. Je to systém financovania, ktorý producenti v Európe dobre poznajú a vďaka ktorému sme aj v európskom meradle konkurencieschopní. Mám teda pocit, že aj keď sme malý trh, vďaka dobrým nápadom vieme zohrať kľúčovú rolu aj pri veľkých a finančne náročných európskych filmoch. Za posledné roky sme sa tým celkom zaujímavo zapísali na mapu európskeho animovaného filmu a trúfam si tvrdiť, že naša značka v najbližších rokoch porastie. Niekedy stačí na zviditeľnenie celého priemyslu vo svete jeden veľmi silný film. Myslím si, že Umelohmotné nebo má na to všetky predpoklady.

Súvisiace AIC správy:
Umelohmotné nebo v sekcii Encounters


publikované:
aktualizované: 07.02.2023