Rozhovor s Líviou Filusovou

Lívia Filusová je slovenská producentka. V rokoch 1983 – 1989 pracovala ako asistentka produkcie v Slovenskej filmovej tvorbe. V roku 1991 absolvovala štúdium na VŠMU v Bratislave v odbore filmovej a televíznej produkcie. V rokoch 1993 – 1995 bola manažérkou MFF Forum Bratislava a v rokoch 1994 – 2006 MFF Art Film Trenčianske Teplice. V roku 2006 založila produkčnú spoločnosť FURIA FILM, v ktorej sa venuje filmovej a televíznej produkcii. Na svojom konte má už vyše tridsať filmov. Dokument Mesto lietajúcich slov (2006, r. Tina Diosi) a hraný film V tichu (2014, r. Zdeněk Jiráský) boli uvedené na MFF Karlove Vary. Nedávno dokončila drámu Pivnica (r. Igor Vološin) so Jeanom-Marcom Barrom v hlavnej úlohe.

Ako došlo k spojeniu FURIA FILM a projektu Šarlatán?
- V čase dokončovania medzinárodného projektu Pivnica som dostala ponuku na spoluprácu na projekte Šarlatán s tým, že majoritný producent by rád koprodukoval film so Slovenskom. Po prečítaní scenára som okamžite pochopila, že je v ňom obrovský potenciál a meno pani režisérky Agnieszky Holland v mojom rozhodnutí zohralo tiež významnú úlohu. Na rokovaniach s českou producentkou som sa dozvedela podrobnosti projektu vrátane mien ďalších tvorcov. Kameraman Martin Štrba, kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková, architekt Milan Býček, hlavná postava obsadená Ivanom Trojanom – to všetko signalizovalo vznik úspešného a silného filmu.

Podľa čoho si vyberáte filmové projekty na produkciu?
- Primárne ma zaujímajú príbehy, ktoré sa ma osobne dotknú, musím sa s nimi stotožniť. Ak čítam scenár, cez ktorý sa musím prekopávať, nedávam mu druhú šancu. Vyhodnocujem scenáre podľa toho, aký prínos budú mať pre diváka, vnímam závažnosť témy i v rámci celospoločenského presahu a zameriavam sa na to, aby bol výsledný film zrozumiteľný aj za hranicami Slovenska.
- Nedeterminujem sa žánrovo, ale inklinujem k témam, ktoré sa týkajú života obyčajného človeka, jeho problémov, vzťahu spoločnosti a jedinca. Mám rada filmy s jednoduchými príbehmi, ktoré nesú v sebe hodnotové posolstvo. Politické témy ma nelákajú, frustrácia zo súčasných politických špičiek je obrovská, preto sa im vyhýbam. Nepopieram, že tieto témy sú dôležité, ale vďaka médiám ľudia nežijú svoje životy, ale životy politikov a politických škandálov...
- Ako producent samozrejme sledujem trh a vyberám si aj podľa toho, čo na trhu chýba a po čom je dopyt. Dlhší čas pozorujem akúsi uniformitu v témach, ktoré sa objavujú v slovenských filmoch. Tomu sa chcem vyhnúť.

Pred filmom Šarlatán ste spolupracovali s medzinárodným štábom na filme Pivnica. V čom bola práca na každom z filmov podobná a v čom sa líšila?
- Každý projekt má svoje špecifiká a prináša rozdielne prístupy. Na Pivnici som bola majoritným producentom, spolupracovala som s ruským režisérom, hercami z Francúzska, Ruska, Čiech i Slovenska a s medzinárodným štábom. Ruský režisér (Igor Vološin – pozn.) nepoznal naše reálie, musel sa s nimi v pomerne krátkom čase stotožniť, nepoznal našich hercov, takže proces vývoja filmu, kastingu, výberu lokácií ako i samotného nakrúcania bol náročnejší. Film sa točil v troch jazykoch, čo sme napodiv všetci zvládli a potvrdilo sa, že v tvorbe jazyk nemusí byť bariérou.
- Šarlatán pod taktovkou Agnieszky Holland bol iný v tom, že pani režisérka dôverne pozná Čechy a Slovensko, pozná mentalitu ľudí, pozná krajinu – spolupracovala u nás na niekoľkých projektoch. To bolo výhodou, ale, samozrejme, náročnosť príprav a realizácie bola aj na tomto projekte veľká.
- Oba projekty mali spoločné nadšenie a úsilie členov štábu, ktorí pracovali s maximálnym nasadením a vysokou profesionalitou. Bolo cítiť, že byť súčasťou tvorivých postupov režisérov na jednom i druhom projekte je nesmierne inšpirujúce a obohacujúce.

Aké sú pozitíva a aké negatíva spolupráce s medzinárodne známymi režisérmi?
- V súčasnom globalizovanom svete je medzinárodná spolupráca na kultúrnych projektoch štandardom. Tento trend sa udomácnil aj vo filmovom priemysle a teší ma, že i na Slovensku sa podporujú projekty, ktoré majú internacionálny charakter. Pozitívom pri spolupráci s renomovanými režisérmi je predovšetkým zvýšenie kreditu vznikajúceho diela, atraktivita v jeho propagovaní a distribúcii ako i garancia úspešnosti.
- Renomovaný režisér dostáva nespočetne veľa ponúk a kvalitných scenárov, takže ak sa rozhodne vstúpiť do projektu – je to pre producenta veľký úspech, ale zároveň i veľká výzva a zodpovednosť. Pri takejto produkcii musia procesy fungovať na 100 % a musia byť dodržané všetky vopred odkomunikované dohody. Dôležitá je flexibilita pri plnení režisérových požiadaviek, predovšetkým v procese nakrúcania, ako i schopnosť argumentácie pri definovaní možností, či už finančných alebo realizačných, v procese výroby filmu. Negatívom zväčša býva časová obmedzenosť režiséra a nutnosť prispôsobiť plán podľa jeho voľných termínov.
- Nemyslím si, že pri spolupráci s renomovanými režisérmi narážame na neprekonateľné prekážky, pretože je to síce klišé – ale čím väčšia osobnosť, tým skromnejší a ľudskejší prístup v rámci komunikácie a pri riešení problémov. Navyše sú obrovskou studnicou inšpirácie a umeleckých vízií.

Ako veľmi ako producentka zasahujete do tvorivého procesu filmu?
- Snažím sa o to, aby sa tvorivé zložky kreatívne zosúladili a aby tvorivý proces viedol k výsledku, ktorý si všetci želáme. Nechávam tvorcom dostatočný priestor, ale vyjadrujem sa k zmenám a posunom, ktoré sa týkajú pôvodného konceptu. Vstupujem do každej fázy výroby filmu – od písania scenára, kedy sa formuje príbeh až po finálny strih. Intenzita producentských zásahov závisí od miery porozumenia si so scenáristom a v ďalšej fáze s režisérom a kreatívnymi zložkami. Nie vždy je to ideálne, ale kompromis sa musí nájsť. Producent musí mať kontrolu nad celým procesom a jeho zásahy sú v mnohých prípadoch zmysluplné a garantujú samotný vznik diela a jeho prijatie u diváka.

Pracujete, alebo máte vo výhľade filmové projekty, ktoré by ste nám mohli stručne prestaviť?
- Momentálne som dokončila ďalší koprodukčný film Smečka – trojkoprodukciu medzi Českou republikou, Slovenskom a Lotyšskom –, ktorý príde do slovenských kín na jeseň tohto roku. Je to film, ktorý otvára problematiku tínedžerov, šikany, snahy byť súčasťou tímu, ktorý sa nespráva celkom korektne. Príbeh sa odohráva v hokejovom prostredí.
- Vo fáze vývoja mám dva celovečerné projekty, v súčasnosti sa pracuje na scenároch. Prvý z nich – Lovec – je postavený na slovanskej mytológii, odohráva sa v súčasnosti. Odkazuje na sily, ktoré nám zasahujú do života a ovplyvňujú naše konanie. Pôjde o producentsky náročný projekt, ktorý plánujem ako európsku koprodukciu. Druhý projekt má komerčnejší charakter, žánrovo ide o komédiu.

Súvisiace AIC správy:
Šarlatán v Berlinale Special Gala

publikované: 13.02.2020
aktualizované: 13.02.2020