Interview s Rudolfom Biermannom

Vaša spoločnosť IN Film vyprodukovala za posledných 10 rokov 20 filmov. Čo je pre vás pri výbere projektu najdôležitejšie?
- Na to sa nedá jednoznačne odpovedať, ale našou prioritou je vyberať si témy a potom hľadať scenáristov a režisérov na ich realizáciu. Na druhej strane, nebránime sa ani kvalitným scenárom a ponukám od samotných tvorcov.

Českoslovesnký diplomat a politik, veľvyslanec v Londýne (1925 – 1938) a minister zahraničných vecí Československej republiky (1940 – 1948) Jan Masaryk zomrel za záhadných okolností po nástupe komunistov. Vy ste si však vybrali iné obdobie jeho života. Prečo?
- Tu je odpoveď jednoduchá, so scenárom za nami prišiel jeho spoluautor a režisér Julius Ševčík, ktorý už projekt nejaký čas vyvíjal a vzhľadom na to, že scenár bol výborný, rýchlo sme sa dohodli. Okrem iného aj preto, že sa v súvislosti s Masarykom zaoberal iným obdobím, nie jeho veľakrát pertraktovaným a nikdy nevyriešeným úmrtím. Ale ktovie, možno bude pokračovanie...

Titulnú postavu stvárnil jeden z najlepších českých hercov Karel Roden. Ako ovplyvnila tento výber skutočnosť, že sa presadil aj v zahraničí a stvárnil už Masarykovho otca, prvého československého prezidenta?
- Obsadenie Karla Rodena sa ponúkalo hneď od začiatku. Myslím si, že ani jedna z uvedených skutočností na to nemala vplyv, ale, samozrejme, veľký vplyv malo to, že vie perfektne hrať v angličtine aj češtine. A niet pochýb o tom, že je to vynikajúci herec, preto nás mimoriadne potešilo, že reagoval kladne a svoju rolu si skutočne dôkladne naštudoval.

Po filmoch Krajinka (2001) a Obsluhoval jsem anglického krále (2007) je toto už váš tretí film na Berlinale. Čo pre vás znamená účasť na tomto festivale?
- Je to skôr štvrtý film, pretože Kawasakiho růže svojho času otvárala sekciu Panorama. A prísne vzaté, produkoval som za štúdio Koliba aj film Keď hviezdy boli červené, ktorý bol v roku 1991 na Berlinale v súťaži. Takže by to bolo päť filmov, čo za taký dlhý čas nie je až tak veľa. Hlavne je to, myslím, tým, že filmy, ktoré si Berlinale vyberá, musia mať kvalitu, a tú všetky spomenuté filmy určite majú.

So slovenským režisérom Martinom Šulíkom (Krajinka – Berlinale – rok 2001) ste spolupracovali takmer na všetkých jeho filmoch. Aký bude váš ďalší spoločný film Tlmočník?
- Bude to také road movie, ktoré sa zaoberá veľmi vážnymi vecami, nastavuje nám Slovákom zrkadlo a je istým vyrovnaním sa s tou časťou našej histórie, ktorej sa ešte nikto poriadne nevenoval, no dúfam, že okrem toho to bude aj „šulíkovsky" vtipný a šarmantný film. A možno konečne zase film do berlínskej súťaže...

Ste Slovák, ktorý už veľa rokov pôsobí v Česku. Ako vnímate rozdiely medzi slovenským a českým audiovizuálnym prostredím?
- Pôsobím v Česku aj na Slovensku, robím proste filmy, ktoré ma bavia. Rozdielov je veľa, okrem tých zrejmých, ako sú tradícia, jazyk a veľkosť trhu, je to aj možnosť väčšieho výberu autorov scenárov a ich schopnosť písať žáner a príbeh. Na Slovensku sme ostali nejakí uzavretí, presvedčení o tom, že právo na existenciu má iba autorský film a producent akoby nemohol byt autorom nápadu či obsadenia, alebo partnerom v diskusii, ako tieto nápady‎ realizovať. Čo sa však týka napríklad digitalizácie, v tejto oblasti sme na tom dobre. Horšie je to už s kvalitou štábov, pričom je príznačné, že mnohí z najlepších Slovákov pôsobia v Česku: Martin Štrba, Katarína Bieliková, Katarína Hollá a ďalší.

publikované:
aktualizované: 06.02.2017