Martin Šulík a pozorovateľ: Neha

Deväťdesiate roky v Československu (a neskôr aj v dvoch samostatných republikách) sú rokmi, kedy silná generácia novej vlny odchádza a očakáva sa príchod novej. Ukazuje sa, že nie je načo nadviazať, pretože slovenská kinematografia je v existenčných a česká kinematografia v estetických problémoch. Jedinou výnimkou je tvorba režiséra Martina Šulíka, ktorá sa ukazuje byť esenciálnou náhradou nedostatkov a tvorivým pokračovaním československej novej vlny. Vzniká tak unikátny fenomén kinematografie vo vnútri kinematografie, tvorcu schopného individuálnej výpovede.

-

aktualizované: 16.01.2014