Jano Pavlík, Rudo Prekop, Vasil Stanko, Tono Stano, Martin Štrba, Miro Švolík, Kamil Varga, Peter Župník. Stretli sa na začiatku 80. rokov ako slovenskí študenti fotografického odboru na pražskej FAMU a do umeleckej fotografie vniesli energiu, hravosť a nespútanú imagináciu, ktorá sa v ich tvorbe spájala najmä s postupmi inscenovanej fotografie. Vytvorili výnimočnú generáciu, ktorú kritici nazvali „Slovenskou novou vlnou“. Ich neprehliadnuteľné dielo dodnes ovplyvňuje vývoj fotografie v Čechách aj na Slovensku. Sú úspešní aj za hranicami, mnohí sa vrátili domov, aby svoje skúsenosti opäť odovzdávali mladej generácii. Martin Štrba vo svojom režijnom debute navštevuje a spovedá priateľov a umeleckých súputníkov, rekonštruujúc atmosféru doby, ktorá dala zrodiť fenoménu Slovenskej novej vlny. Čosi také sa udeje zriedka, o to vzácnejšie je, keď sa v rovnakom čase a na rovnakom mieste sa začne kumulovať a znásobovať tvorivá energia medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné hodnoty a pohľad na svet. Vznikol netradičný dokument, ktorý formálne nasleduje invenciu, hravosť, inscenačné a výtvarné postupy fotografickej tvorby svojich aktérov.
„Každá vlna má niekde svoj breh.“
Martin Štrba (1961, Levice) je jedným z najoceňovanejších slovenských kameramanov. V rokoch 1976 – 1980 študoval fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a odtiaľ prešiel priamo na pražskú FAMU, kde v roku 1985 absolvoval katedru kamery. Najčastejšie spolupracuje so slovenským režisérom Martinom Šulíkom (Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis pictus, Krajinka, Slnečný štát, Kľúč na určovanie trpaslíkov) a s českým režisérom Vladimírom Michálkom (Babí léto, O rodičích a dětech). Za Michálkove filmy Anděl Exit aJe třeba zabít Sekala a za film Agnieszky Holland Hořící keř získal Českého leva.
Digitalizáciu Kina Lumière finančne podporil Audiovizuálny fond, kinosály K1 a K2 v rámci komplexného projektu realizovaného vďaka finančnej podpore predsedu vlády Slovenskej republiky.
