KINO LUMIERE, Špitálska 4, 811 08 Bratislava




Pocta: Dušan Trančík

Tribute: Dušan Trančík ▪ - ▪ 1968-1969 ▪ Československo ▪ 72´ ▪ OV ▪ MP


Réžia: Dušan Trančík
Scenár: -
Kamera: -
Hrajú: -
Distribútor/práva: Febiofest 2016
Premiéra SR:
Cyklus: filmy

portál navstevnik.sk PREMIETACIE ČASY A REZERVÁCIE 


Režisér Dušan Trančík (nar. 26. 11. 1946 v Bratislave) patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam slovenskej kinematografie. Už po maturite začal pôsobiť pri filme v rôznych pomocných profesiách a v roku 1964 sa prihlásil na štúdium na FAMU v Prahe,kde absolvoval katedru strihovej skladby (1970). V hlavnom meste vtedajšieho Československa zažil politický odmäk, čo sa prejavilo aj v jeho snímkach Fotografovanie obyvateľov domu a Šibenica. V januári 1969 sa spolu s Vladom Kubenkom a Petrom Mihálikom zaslúžil o vznik pôsobivého dokumentu Tryzna o pohrebe Jana Palacha. „Bolo to obdobie, keď sa nesústreďujete na seba, na svoj autorský vklad, do popredia sa dostáva váš občiansky postoj,“ povedal v jednom rozhovore. A hoci začínal svoj profesionálny život v období normalizácie, spoločenská angažovanosť sa stala charakteristickým znakom jeho tvorby. Spočiatku sa venoval dokumentom a televíznym filmom, v hranom filme debutoval v roku 1976 snímkou Koncert pre pozostalých, v ktorom konfrontuje životné postoje rodičov a dospelých detí. Natočil spolu desať dlhometrážnych hraných filmov pre kiná, spomedzi ktorých si sám najviac cení Inú lásku (1985). Svoje pôsobenie v Slovenskej filmovej tvorbe ukončil filmom Keď hviezdy boli červené (1990), ktorý súťažil na Berlinale. Po roku 1989 sa Dušan Trančík vrátil k hranej tvorbe iba raz, v televíznom filme Zima kúzelníkov (2006). „... artistné veci... majú veľmi pohyblivé mantinely. Mnohé filmy nedopozerám ani do pätnástej minúty. Tak si občas hovorím, že hraný film radšej žiadny a nikdy... Dnes sa snažím dopátrať hodnôt, ktoré kladú otázky aj na môj osobný život a ktoré sú oveľa ostrejšie a prenikavejšie,“ vyjadril sa v roku 1998, v čase, keď sa opäť naplno venoval dokumentaristike. Bol „na pulze dňa“, ale nie podenkovo a povrchne; nejeden jeho film vyvolal búrlivé ohlasy (Nejšťastnější den Anny Mečiarové, Tisovy stíny). Profesionálny, občiansky i ľudský profil Dušana Trančíka dokresľuje aj jeho pôsobenie v profesijných organizáciách (Slovenský filmový zväz, Asociácia slovenských filmových a televíznych režisérov, Slovenská filmová a televízna akadémia) a pedagogická činnosť.

Fotografovanie obyvateľov domu r. Dušan Trančík, 1968, ČSSR, far., 16 min. (SFK)

Šibenica r. Dušan Trančík, 1969, ČSSR, čb, 32min (SFK)

Tryzna r. Vlado Kubenko, Peter Mihálik, Dušan Trančík, 1969, ČSSR, čb, 24 min. (SFK)


aktualizované: 13.07.2016


Audiovizuálny fondDigitalizáciu Kina Lumière finančne podporil Audiovizuálny fond, kinosály K1 a K2 v rámci komplexného projektu realizovaného vďaka finančnej podpore predsedu vlády Slovenskej republiky.