Vojaci trpiaci tajomnou spavou chorobou sú premiestnení do provizórnej nemocnice v bývalej škole. Na tomto mieste plnom spomienok zažije mnoho prekvapení Jenjira - žena v domácnosti a dobrovoľníčka, ktorá sa stará o Itta, sympatického vojaka, ku ktorému nechodia na návštevu žiadni príbuzní. Objaví jeho tajomný zápisník plný zvláštnych poznámok a náčrtov. Možno existuje nejaké spojenie medzi záhadným syndrómom, ktorým muži trpí, a mýtickým starodávnym miestom, na ktorom nemocnica stojí. Mágia, uzdravovanie, milostná romanca a sny sú súčasťou Jenjirinej nenásilnej cesty za hlbším poznaním seba samej aj sveta, ktorý ju obklopuje.
Apichatpong Weerasethakul
Je považovaný za jedného z najoriginálnejších tvorcov súčasnej kinematografie. Za jeho šesť predchádzajúcich celovečerných filmov, krátkych filmov a inštalácií sa mu dostalo veľkého medzinárodného uznania a mnohých ocenení, vrátane Zlatej palmy z Cannes v roku 2010 za snímku Strýko Búnmí. Jeho film Tropická choroba vyhral Cenu poroty v Cannes v roku 2004 a film Tebou omámený získal cenu Un Certain Regard v Cannes v roku 2002. Film Svetlo storočia (2006) bol v roku 2010 v niekoľkých anketách označený za jeden z najlepších filmov uplynulej dekády. Jeho celovečerný debut Tajomný predmet na poludnie (2000) bol nedávno reštaurovaný vďaka World Cinema Foundation Martina Scorseseho. Apichatpong sa narodil v Bangkoku, ale vyrástol v Khon Kaen na severovýchode Thajska. Filmy a videá začal nakrúcať v roku 1994 a svoj celovečerný debut dokončil v roku 2000. Od roku 1998 tiež pripravuje výstavy a inštalácie v rôznych krajinách sveta a je uznávaným medzinárodným vizuálnym umelcom. Za svoje umelecké dielo získal napríklad cenu Sharjah Biennial (2013) a prestížnu umeleckú cenu juhokórejskej nadácie Yanghyun (2014). Jeho filmy, ktoré sú často lyrické a fascinujúcim spôsobom tajomné, majú nelineárne rozprávanie do ktorého vstupuje pamäť, a ktoré nenápadným spôsobom evokujú osobní politické a spoločenské otázky. Apichatpong pracuje nezávisle na komerčnom thajskom filmovom priemysle a vo svojej spoločnosti Kick the Machine Films, ktorú založil v roku 1999, a v ktorej produkoval všetky svoje filmy, sa venuje propagácii experimentálneho a nezávislého filmu.
Digitalizáciu Kina Lumière finančne podporil Audiovizuálny fond, kinosály K1 a K2 v rámci komplexného projektu realizovaného vďaka finančnej podpore predsedu vlády Slovenskej republiky.