 |
Bohémsky životLa vie de bohème/Boheemielämää ▪ dráma ▪ 1992 ▪ Francúzsko/Nemecko/Fínsko/Švédsko ▪ 100´ ▪ OV (fran.) + ST ▪ MP 12
O filme Nezávislý fínsky režisér Aki Kaurismäki sa v tomto filme opiera o román "Zo života parížskej bohémy" (1851) francúzskeho spisovateľa Henriho Murgera (1822-1861), ktorý sa tiež stal predlohou pre Pucciniho operu Bohéma. Spisovateľa Marcela, albánskeho emigranta, maliara Rodolfa a hudobného skladateľa Schaunarda spája puto priateľstva a vernosť múzam. Potĺkajú se po lacných parížskych bytoch, niekedy trú biedu, niekedy si žijú v blahobyte, niekedy majú šťastie na pekné ženy. Chvíle bezstarostnosti sa však skončia, keď sa Rodolfo zamiluje do peknej Mimi. Po čase Mimi nedokáže znášať chudobu, opustí milenca. Neskôr sa k nemu síce vráti, ale smrteľne chorá. Maliarovi opäť ostáva len umenie a kamaráti... Melodramatický príbeh balansuje na jemnej hranici medzi vážnosťou a sarkazmom. Je postavený na výnimočne nasnímaných interiéroch i exteriéroch Paríža. Dvorný Kaurismäkiho kameraman Timo Salminen kladie dôraz na čistotu čiernobieleho filmového obrazu a na kontrastnú hru svetiel a tieňov, kde neruší ani jeden zo snímaných objektov. Mnohí kritici označujú Bohémsky život za najsmutnejší a zároveň najvyspelejší a vizuálne najdokonalejší Kaurismäkiho film. „...Jednotlivé scény jsou jako věty zbavené nadbytečného slovního plevelu. Podobný minimalismus bychom našli v díle Jima Jarmusche nebo Roberta Bressona, k němuž Kaurismäki v jeden moment odkazuje (kapsář), Bohémský život je ale nostalgičtější a tak nějak krásně smutný. Problémy svobodného života zde neslouží ke kousavé kritice sociálních poměrů, nejsou na druhou stranu ani pohádkově zjednodušené jako v nedávném Le Havre, jehož právoplatné umístění v kaurismäkiovském univerzu vám osvětlí právě zhlédnutí Bohémského života...“ (Martin Šrajer, Cinema) AKI KAURISMÄKI vyštudoval literatúru a komunikačné vedy. Vystriedal niekoľko zamestnaní a dal sa na štúdium filmovej vedy. Popritom písal filmové scenáre. Kariéru filmára začal ako spolurežisér svojho staršieho brata Miku. Kaurismäkiho filmy sú príbehmi sociálnych vydedencov a vyznačujú sa minimalistickými dialógmi a lakonickým humorom. Kaurimäki spolupracuje s tímom hereckých a hudobníckych priateľov, ktorí jeho filmom dodávajú typický štýl – Matti Pellonpää, Kati Outinen, Kari Väänen, Sakke Järvenpää... Podobne ako A. Hitchcock občas sa objavuje vo svojich filmoch ako komparzista. V roku 2006 vyvolal veľký mediálny ohlas odmietnutím nominácie snímky Svetlá v súmraku na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Zdôvodnil to kritickým postojom voči vojne v Iraku. S bratom Mikom založili filmový festival Midnight Sun a distribučnú spoločnosť Villealfa. Vybraná filmografia: Zločin a trest (1983), Tiene v raji (1986), Hamlet podniká (1987), Leningradskí kovboji dobývajú Ameriku (1989), Zmluva s vrahom (1990), Bohémsky život (1992), Drž si šatku, Tatiana (1994), Mraky odtiahli (1996), Juha (1999), Muž bez minulosti (2002), Psi nemajú peklo (krátky, 2002), Svetlá v súmraku ( 2006), Le Havre (2011). aktualizované: 16.04.2016 |
