Alica v mestách

 PREMIETACIE ČASY A REZERVÁCIE 

V prvej polovici 70. rokov vzniká Wendersova voľná filmová "trilógia cesty", spojená okrem kľúčového motívu cesty i osobou hlavného predstaviteľa – nemeckého herca Rüdigera Voglera. Do pozoruhodnej trilógie s jedinou témou, ktorou je cesta poznania, líšiaca sa od motívu cesty v prvých dvoch Wendersových celovečerných filmoch Summer In The City a Strach brankára pred jedenástkou (1971), ktorá mala skôr podobu blúdenia ako cestovania, patria snímky Alica v mestách (1973), príbeh o fotoreportérovi Philipovi, ktorého náhoda zvedie dokopy s deväťročnou Alicou a tá sa stane jeho spoločníčkou "na ceste", ďalej Falošný pohyb (1974) o putovaní hlavného hrdinu, márne dúfajúceho v pochopenie sveta, naprieč Nemeckom – a napokon road-movie V behu času (1975) o opravárovi premietacích prístrojov Brunovi a jeho náhodnom spolucestujúcom Robertovi, ktorí spolu v obytnom nákladnom aute jazdia od jedného vidieckeho kina k druhému, a tak ako sa zišli, tak sa zase na konci rozídu. Možnosť pohybu Wendersových hrdinov "na ceste" je v jeho filmoch neodmysliteľne spätá s autom či inými dopravnými prostriedkami. V ich neustálom cestovaní akoby zároveň nachádzala výraz akási elementárna potreba filmového média, ktorou je práve pohyb. U Wendersa pohyb ako potvrdenie životnej energie, toho, že človek ešte žije – a zároveň pohyb ako vzdor proti „stavu vecí“, ako nezmierenie sa s ním. Ak „cesta“ symbolizuje prítomnú slobodu bez výraznejšej ťarchy minulosti a budúcnosti – "pohyb" na nej má dvojitý charakter: "pohyb-únik", kedy sa "cesta" stáva synonymom nezakotvenosti a neistoty, a zároveň iniciačný "pohyb-hľadanie", pri ktorom sa "cesta" stáva synonymom ústretovosti a schopnosti absorbovať nové podnety. Autor textu: Peter Gavalier