Deti ▪ dráma ▪ 2014 ▪ SR/ČR ▪ 100´ ▪ OV (slov., maď., róm.) ▪ MP 12
Réžia: Jaro Vojtek Scenár: Marek Leščák Kamera: Tomáš Stanek ASK Hrajú: Éva Bandor, János Gosztonyi, Vlado Zboroň, Roman Bubla, Martin Horváth, Richard Felix, Arnold Nagy Distribútor/práva: ASFK Premiéra SR: 25.09.2014 Cyklus: filmy
Prvý hraný film oceňovaného dokumentaristu Jara Vojteka autenticky zobrazuje pokrivené rodinné vzťahy aj fakt, že s najbližšími sme si najbližší, aj keď to niekedy nezvládame. Syn, Maratón, Kanárik, Otec – štyri poviedky, ktoré vytvárajú jeden pohľad na rôzne podoby vzťahu rodičov a detí. Či už ide o otca vyrovnávajúceho sa s nedostupným autistickým svetom svojho syna, mladého muža, ktorý nezvláda odlúčenie od rodiny, chlapca žijúceho s necitlivým otčimom, či zradenú ženu starajúcu sa o zomierajúceho otca, každá z postáv rieši svoju situáciu po svojom.
Prvý hraný film oceňovaného dokumentaristu Jara Vojteka autenticky zobrazuje pokrivené rodinné vzťahy aj fakt, že s najbližšími sme si najbližší, aj keď to niekedy nezvládame. Syn, Maratón, Kanárik, Otec – štyri poviedky, ktoré vytvárajú jeden pohľad na rôzne podoby vzťahu rodičov a detí. Či už ide o otca vyrovnávajúceho sa s nedostupným autistickým svetom svojho syna, mladého muža, ktorý nezvláda odlúčenie od rodiny, chlapca žijúceho s necitlivým otčimom, či zradenú ženu starajúcu sa o zomierajúceho otca, každá z postáv rieši svoju situáciu po svojom. Návšteva ľudového liečiteľa, útek z väzenia, súťaž kanárikov, výlet k moru. Snažia sa od svojich problémov uniknúť alebo iba hľadajú cestu?
Každá zo štyroch poviedok sa odohráva v inom ročnom období a navzájom vytvárajú vrstevnatú mozaiku vzťahov, v ktorých sa odrážajú nádeje, sklamania a nevyhnutné rozhodnutia. Platí v nich len jediná istota - že život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme...
Režisér o filme:„Témou môjho filmu sú vzťahy. Tie, ktoré sú nám vopred predurčené a nemôžeme ich zo dňa na deň ukončiť. Vzťah medzi rodičmi a deťmi, ktorý ovplyvňuje celý náš život, ma vždy zaujímal. Pretože je to vzťah daný, narodíme sa doň a nič iné, ako ho žiť, prežívať, zažívať, starať alebo nestarať sa oň, nemôžeme. Zamýšľam sa napríklad nad vzťahom chorého chlapca, uzavretého vo svojom svete a jeho otca, ktorý sa mu napriek snahe nedokáže priblížiť, alebo sa snažím zachytiť citlivý svet dieťaťa, ktorý je surovo narušený necitlivým výsmechom otčima. Chcel som hovoriť o rôznych podobách vzťahov, preto som zvolil štyri príbehy, ktoré spolu prinášajú jeden pocit – pocit identity. Pýtam sa, čo nás formuje? Ako sa môžeme vymaniť z predurčenosti týchto vzťahov a nájsť osobnú slobodu? A sme toho vôbec schopní?“
JARO VOJTEK
Narodil sa v roku 1968 v Žiline. V rokoch 1994-1998 vyštudoval na VŠMU v Bratislave odbor réžia dokumentárneho filmu u Dušana Hanáka. Od roku 1993 nakrútil niekoľko krátkometrážnych a strednometrážnych dokumentov. Jeho dlhometrážny debut My zdes (2005) bol uvedený na MFF Karlove Vary a na ďalších festivaloch, kde získal množstvo ocenení, napríklad v roku 2006. Hlavnú cenu na MFF dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svět v Prahe. V roku 2009 mal premiéru jeho druhý dlhometrážny dokument Hranica, ktorý vyhral na MFDF Jihlava cenu Medzi moři za najlepší východoeurópsky dokumentárny film a bol uvedený aj v prestížnej sekcii Spektrum na MFF Rotterdam. Televízny cyklus Deti o deťoch (2011) získal nomináciu Prix Jeunesse na MFF Mníchov. Jeho posledný dokument Cigáni idú do volieb (2012) bol uvedený na medzinárodných festivaloch vo Varšave, Džakarte a Minsku; získal Zvláštnu cenu poroty Silver Eye na MFDF Jihlava. Je držiteľom ocenenia Krištáľové Krídlo (2012) za audiovizuálnu tvorbu.
Digitalizáciu Kina Lumière finančne podporil Audiovizuálny fond, kinosály K1 a K2 v rámci komplexného projektu realizovaného vďaka finančnej podpore predsedu vlády Slovenskej republiky.
