Prvú polovicu DVD edície so slovenskými filmami uzatvára veselohra Štvorylkatlačová správa SFÚ (27.10.2011)
|
|
Prvú polovicu filmov DVD edície Slovenský film 40. a 50. rokov, ktorú na tohtoročnú jeseň pripravili Slovenský filmový ústav (SFÚ) a vydavateľstvo Petit Press, uzatvára satirická komédiaŠtvorylka z roku 1957, ktorá prináša ironický pohľad na malomeštiacku spoločnosť pred prvou svetovou vojnou. Veselohra o miestnej smotánke vychádza na DVD v piatok 28. októbra.
Film Štvorylka je hraným debutom režiséra Jozefa Medveďa, spolu s ním na ňom režijne spolupracoval český kameraman Karol Krška. Vznik filmu má dlhšiu genézu. Ešte v roku 1954 vznikol filmový scenár pod názvom Malomestské poviedky scenáristov Alberta Marenčina, Maximiliána Nitru a Františka Žáčka, ktorí voľne adaptovali tri poviedky Janka Jesenského, medzi nimi Štvorylka, Otroci a Kráľ Dávid. Vypracovaný scenár mal byť podkladom pre poviedkový film, ten sa však nerealizoval, ale dve z poviedok sa po scenáristickom prepracovaní napokon dostali do kín ako samostatné filmy. Poviedku Kráľ Dávid pod pseudonymom Ján Bukva v roku 1956 prepracoval režisér Paľo Bielik do podoby stredometrážneho hraného filmu s názvom Nie je Adam ako Adam, ako druhý film vznikla Štvorylka. Poviedku Štvorylka s podtitulom „epizóda z malého mesta“ napísal Janko Jesenský už v roku 1900 ako 26-ročný. Autormi scenára k filmu boli scenárista Maximilián Nitra a český režisér Jiří Krejčík. Na celé pozadie jeho vzniku si spomína scenárista, dramaturg, spisovateľ a básnik Albert Marenčin, ktorý v tom čase pôsobil ako hlavný dramaturg Československého štátneho filmu v Bratislave. Podľa jeho slov bol „svedkom a účastníkom literárnych príprav, presnejšie prepisu Jesenského poviedky do scenára a kľukatej cesty, ktorá vyústila do realizácie filmu“. Spomína si, že „Štvorylka je v poradí pätnástym filmom vtedy ešte mladej slovenskej kinematografie a kvalitatívne patrí k miernemu nadpriemeru jej prvého polstoročia. K tomu hodno dodať, že vznikla v období prvých liberalizačných pokusov v oblasti filmu, ktoré vzápätí vyvolali represívne opatrenia, takže voľba „správnej témy“ a „žiaduceho vyznenia“ filmu sa na dlhé roky stala začarovaným kruhom, z ktorého najbezpečnejšou únikovou cestou bola klasika: a tou bola práve Jesenského poviedka. O to vítanejšia, že vo filmovej podobe bola „správnou“ odpoveďou na vtedajšie volania po satire a zábave – odpoveďou, ktorá pritom neupadla do vulgarizátorských plytčín a najmä sa nedotkla takých pálčivých problémov, na aké narazil nejeden z vtedajších filmov.“ Marenčin dopĺňa, že Štvorylku mal pôvodne nakrútiť režisér Jiří Krejčík, ktorý si na literárnu prípravu vybral Maximiliána Nitru a spolu s ním napísali prvú verziu scenára. Podľa Marenčina „do príprav bol zasvätený aj vtedy začínajúci režisér Jozef Medveď, ktorý mal byť Krejčíkovým asistentom alebo pomocným režisérom, dostal sa s ním ale do názorových sporov, ktoré sa skončili roztržkou a administratívnym pridelením réžie Jozefovi Medveďovi. Ten už si potom scenár prepísal podľa vlastných predstáv.“ Tvorcovia sa vo filme pokúsili krátky a jednoduchý príbeh Jesenského poviedky dobovo aktualizovať v satirickom duchu a podarilo sa im vytvoriť vtipný pohľad na malomeštiacku spoločnosť. Vo filme sú dámy miestnej smotánky potrestané za chvíľkové poblúznenie k dôstojníkom vojenského oddielu, ktorý príde do malého slovenského mesta v roku 1910 práve v čase konania mestského plesu. Tvorcovia scenára dej sústredili do jedného dňa a noci, zakomponovali do príbehu aj postavy z ďalších Jesenského poviedok a niektoré dotvorili, medzi nimi napríklad krajčírsky pár manželov Sásikovcov alebo slúžku Marku a jej nápadníka Miška. Vo filme sa objavili známi aj menej známi herci. Postavu obersta Arpáda von Rumplay stvárnil populárny herec a spevák českého filmu 30. rokov minulého storočia František Krištof Veselý, v úlohe koketnej slečny Olinky debutovala herečka Erika Markovičová, krajčíra Sásika vynikajúco stvárnil Jozef Kroner. Tanečné choreografie nacvičili Pavol Bartáky (tance na bále) a lúčničiar Matúš Rajčok (vojenská veselica). Film sa nakrúcal necelých päť mesiacov, nakrúcalo sa v exteriéroch v Trnave. Cez noc filmári zmenili priečelia domov, nápisy obchodov či úradov a namiesto elektrického osvetlenia osadili plynové lampy. V masových scénach účinkovalo viac ako 200 Trnavčanov. Celkový rozpočet filmu dosiahol cca 3,677.000 Kčs. informácie sú spracované z časopisu, ktorý je súčasťou vydania DVD ŠTVORYLKA (1957) DVD edícia Slovenský film 40. a 50. rokov obsahuje desať významných titulov z obdobia dvoch spomínaných desaťročí, tri z nich sú snímky Paľa Bielika, najvýraznejšieho tvorcu tohto obdobia. Desiatku tvoria tituly Kapitán Dabač Paľa Bielika, Šťastie príde v nedeľu Jána Lacka, Rodná zem Jozefa Macha, Štyridsaťštyri Paľa Bielika, Štvorylka Jozefa Medveďa, Varuj..! Martina Friča, Vlčie diery Paľa Bielika, Katka Jána Kadára, Čert nespí Petra Solana a Františka Žáčka a Dáždnik svätého Petra Vladislava Pavloviča a Frigyesa Bána. Všetkých desať DVD nosičov vyjde s rovnakým obsahom ako po minulé roky, okrem filmov sú na nich aj bonusy, medzi nimi informácie o filme, ohlasy z tlače, profily tvorcov a fotogaléria. Titulky a menu majú DVD slovenské a anglické a ku každému filmu je ako predfilm pripojený jeden dobový Týždeň vo filme. Osem filmov z edície je aj s komentárom pre nevidiacich (Kapitán Dabač, Šťastie príde v nedeľu, Rodná zem, Štvorylka, Varuj...!, Vlčie diery, Čert nespí a Dáždnik svätého Petra). Ako súčasť s každým DVD vyjde časopis, ktorý prostredníctvom rozhovorov a profilov tvorcov, štúdií k filmom či výňatkov z dobovej tlače ilustruje dobu vzniku týchto diel aj ich prijatie divákmi a kritikou. Jednotlivé filmy vychádzajú v týždenných intervaloch od piatka 30. septembra do 2. decembra 2011 a zakúpiť si ich bude možné v novinových stánkoch, priamo vo vydavateľstve Petit Press, v predajni KLAPKA.SK na Grösslingovej ul. 43 a na www.petitshop.sme.sk alebo www.klapka.sk. Viac informácií o DVD edícii Slovenský film 40. a 50. rokov a jej jednotlivých tituloch nájdete na www.sfu.sk. kontakt: Simona Nôtová-Tušerová, tlačová tajomníčka SFÚ tel.: +421 2 57 10 15 25, fax: +421 2 52 73 32 14, simona.notova ![]() |
publikované: 27.10.2011
aktualizované: 27.10.2011